Snaha vedcov objaviť lieky na choroby, ktoré lekári nevedia vyliečiť je čoraz väčšia. Výskumy sú často orientované najmä na rakovinu, no odborníci nezaostávajú ani so skúmaním Alzheimerovej choroby. Tento raz prišli s testom voľnopredajného liečiva, ktoré vyskúšali na myšiach. Výsledok je priam prekvapujúci.
Objavenie záhadného stavu
Podľa portálu Science Alert dochádza u pacientov s Alzheimerom k stavu zmien. Tie súvisia nielen s mozgom, ale aj hladinou inzulínu. Lekári tento jav neoficiálne nazývajú cukrovkou III. typu. Dôvod, ktorý prináša inzulínovú rezistenciu ovplyvňuje aj funkcie mozgovej činnosti, čo ovplyvňuje zdravotný stav pacienta.
Tím Francesca Nataleho z Milánskej katolíckej univerzity sa venoval pitve mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Výskumom zistili nadbytočnú prítomnosť kľúčového enzýmu, S-acyltransferázy. To výskumníkov viedlo k podrobnejšej analýze, ktorej podrobili laboratórne hlodavce.
Rozsiahly výskum
Tento objav si, samozrejme, žiadal vysvetlenie. Ako uvádza portál Science Alert, odborníci zistili, že „inzulínová rezistencia môže ovplyvniť množstvo týchto S- acyltransferázových enzýmov v mozgu. Enzým zvyčajne viaže molekuly mastných kyselín na podozrivé béta- amyloid a tau proteín, hoci u u niektorých pacientov sa tento proces môže vymknúť kontrole.“
„V našej štúdii sme ukázali, že v počiatočných štádiách Alzheimerovej molekulárnej zmeny podobnej scenáru rezistencie na inzulín v mozgu spôsobuje zvýšenie hladín enzýmov S-acyltransferázy,“ uviedol pre spomínaný portál neurológ Salvatore Fusco.
Test s myšami
Vedci geneticky modifikovali myši spomínaným enzýmom tak, aby vykazovali známky rozvinutého štádia Alzheimera. Ich prejavy choroby dokázali ovplyvniť aplikáciou nosného spreja, ktorým im podávali látku bromopalmitát. Myši skutočne vykazovali spomalenie symptómov a nižšiu mieru poškodenia mozgu takzvanou neurodegenráciou, čím sa im predĺžil aj ich život.
Bezpečnosť podávania liečiva, a riziká s tým spojené, sú zatiaľ predmetom výskumu. Hoci bol pokus na myšiach úspešný, odborníci musia spojitosti dobre otestovať, kým tento postup aplikujú na človeka. „Budú testované nové prístupy, potenciálne prevoditeľné na ľudskú liečbu, vrátane„ genetických náplastí,“ ktoré môžu zasahovať do enzýmovej aktivity [S-acyltransferázy],“ uzatvára neurlóg Claudio Grassi.
Zdieľať na
Zdieľaní