Cítiť sa mladým nie je len o fyzickom veku nášho organizmu. V prvom rade ide o to, na aký vek sa cítime. A ukazuje sa, že tí, čo sa považujú za mladších, majú aj v staršom veku isté benefity. Napríklad s pamäťou, čo tiež znamená, že staroba u nich postupuje o niečo pomalšie, ako u ľudí, ktorí sa s vlastným vekom zmierili.
Pôsobia rôzne faktory
Čas neuteká všetkým rovnako. Kto sa cíti mladší než je jeho skutočný vek, robí dobre. Nejde totiž len o pocit, pretože existuje reálny vzťah medzi takzvaným subjektívnym vekom, teda vekom, na ktorý sa cítime, a dobrým zachovaním mozgových funkcií. Ten, kto sa cíti byť zdravý, je tiež menej vystavený depresiám. A kto sa cíti mladší, je tiež v skutočnosti mladší, a kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, je tiež starší. Znie to kostrbato, ale je to tak.
Tieto súvislosti boli zistené pri výskume, ktorý vykonal tím pod vedením profesora Seyula Kwaka zo Soulskej národnej univerzity a ktorý zverejnil časopis Frontiers in Aging Neuroscience. Výskum potvrdil aj všeobecnejšiu skutočnosť, že každému ubieha čas inak a že jeho vplyv na organizmus môžu spomaľovať alebo naopak zrýchľovať rôzne faktory.
Mohlo by vás zaujímať: 25 tipov ako sa opäť cítiť na 25!
Výskum potvrdil predtuchu
Vedci vyšetrovali 68 osôb vo veku od 59 do 84 rokov magnetickou rezonanciou, aby vyhodnotili objem šedej hmoty mozgovej, ktorá je priamo zodpovedná za funkčný úbytok súvisiaci s vekom. Zároveň zisťovali ich subjektívny vek pomocou špeciálnych dotazníkov, mnemonické schopnosti a celkový zdravotný stav.
Ukázalo sa, že kto sa cítil mladší, mal skutočne výkonnejšiu pamäť, bol zdravší a bol menej vystavený depresívnym príznakom. Rozdiel zostával rovnaký, aj keď boli výsledky korigované pokiaľ ide o možné odchýlky v závislosti na rôznych profiloch osobnosti.
„Keď sme skúmali štrukturálne odlišnosti šedej hmoty, zistili sme, že objem prefrontálnej kôry (časť mozgu, ktorá je hneď za našimi očami a čelom v oblasti spánkových lalokov) a striatálnymi oblasťami (oblasť nad čelom) vykazuje spojitosť s tým, ako starý sa kto cíti,“ uvádzajú autori výskumu.
„Obzvlášť oblasť prefrontálnej kôry slúži na potláčanie neužitočných informácií. Ak si človek uchová dobrý objem v tejto oblasti mozgu, znamená to, že si udržiava dobrú výkonnosť mozgu a schopnosť riešiť zložité úlohy. Naopak ďalšie oblasti mozgovej kôry, ktoré sú významné z hľadiska poklesu kognitívnych schopností, nie sú spojené so subjektívnym vekom,“ napísali vedci.
Mohlo by vás zaujímať: Starnutie s gráciou: Vyzerajte stále mladistvo a sviežo – vieme, ako na to!
Prejavuje sa aj životný štýl
Juhokórejskí psychológovia tiež zvažovali hypotézu, že ten, kto sa cíti byť mladší, má skôr tendenciu viesť aktívny život ako z hľadiska fyzického, tak aj z hľadiska kognitívneho. Tento životný štýl môže zlepšovať stav mozgu a teda viesť k pocitu, že sme mladší než je náš skutočný vek.
Aj v tomto prípade platí opačné pravidlo. Kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, môže mať tendenciu k sedavému životnému štýlu a nízkej mentálnej aktivite. To prispieva k starnutiu jeho mozgu. „Kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, by mal zvážiť zmenu životného štýlu a svojich každodenných aktivít,„ usudzujú autori výskumu.
Cítite sa mlado? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na