Záhadný jav, ktorý sa nám deje každý deň a navyše je nákazlivý: Pravú príčinu zívania dodnes nikto nepozná!

Zívanie

Podľa najnovších výskumov je za zívanie zodpovedný mozog (Zdroj: GettyImages)

Keď si poriadne, schuti zazívate, nemusí to vždy znamenať, že sa nudíte alebo ste ospalí. Mozog sa tým môže pripravovať na „prácu“. Zívanie je však oveľa zložitejší jav, než sa na prvý pohľad zdá.

Čo je vlastne zívanie?

Ide o nervovo-svalovú postupnosť, ktorá má svoj konkrétny priebeh. Je to reflex, pri ktorom dochádza k hlbokému nádychu so široko otvorenými ústami, po ktorom nasleduje kratší výdych so zatváraním úst. Tento proces trvá priemerne šesť sekúnd. Musí prebehnúť celý, neexistuje polovičné zívanie, rýchlejšie ani pomalšie. Zapájame doň celé spektrum svalov od hlavy až po brušné svalstvo.

U ľudského plodu nastupuje zívanie od 3. mesiaca. Po narodení sa postupne prenáša najmä na večer a ráno tak, ako sa vytvárajú rytmy spánku a bdenia. Zívanie zvyčajne predchádza spánku, ale ak zíva napríklad váš pes, môže to byť forma komunikácie. Tento prejav nie je vlastný iba ľuďom, zívajú aj ostatné cicavce, psy, mačky, ale tiež ryby, ba dokonca operenci.

Jednoznačná príčina neexistuje

Hoci ide o jeden z najstarších fyziologických prejavov, vedci doteraz neodhalili jeho pravú príčinu. Väčšinou sa nám zdá, že zívame, keď sme ospalí, unavení alebo sa nudíme. Nemusí to tak byť. Zívajú napríklad aj niektorí atléti pred štartom či hudobníci pred koncertom. Mozog sa tým pripravuje na dôležitú situáciu.

Jedna z teórií sa zakladá na tom, že zívaním si dopĺňame kyslík v mozgu. Skutočnosť, že pri športe, keď kyslík najviac potrebujeme, zívame len málo, ako aj pokusy v miestnostiach s rôznymi koncentráciami kyslíka a oxidu uhličitého ukázali, že frekvencia zívania s týmito hodnotami nesúvisí. Z jednostrannej teórie tak vznikol mýtus.

Dôležitú rolu zohráva teplota

Podľa najnovších výskumov je za zívanie zodpovedný mozog. Ten ideálne funguje len za určitých teplotných podmienok. Únava, nedostatok spánku, nadmerný stres či zlosť môžu spôsobiť mierne zvýšenie teploty mozgu, čo môže spomaliť myslenie a reflexy. Zívanie predstavuje jednoduchý mechanizmus na schladenie mozgu. Prináša do pľúc viac kyslíka, na chvíľu sa zvýši tep a prúdenie krvi. Kyslík potom smeruje do mozgu, kde pomáha znížiť jeho teplotu. Zároveň môže zvýšiť jeho výkon a sústredenosť.


Mohlo by vás zaujať: Užívanie melatonínu je čoraz populárnejšie: Toto by ste o hormóne spánku mali vedieť


Nebráňte sa mu, je zdravé!

Zívanie dostáva do buniek celého tela vrátane očí a mozgu viac kyslíka. Stimuluje produkciu sĺz, ktoré zvlhčujú unavené, suché oči. Mení sa pri ňom hodnota pH v krvi, z tela sa vyplavujú toxíny a zaplavia vás hormóny šťastia – endorfíny. Pri skutočne hlbokom zívnutí sa stiahne a uvoľní svalstvo od hlavy až po končeky prstov, od očných, krčných a ramenných svalov až po tie brušné.

V žiadnom prípade by ste teda zívanie nemali potláčať. Odborníci ho doslova odporúčajú. Napríklad Japonci zívajú aj na verejnosti a neberú to ako znak nevychovanosti. Na rozdiel od nich by sme si však my mali dávať pozor na jeho komunikačný význam. Ak začne váš partner počas rozhovoru zívať, môže vám tým naznačiť, že ho vaše rozprávanie nudí a máte skončiť.

Zívanie je nákazlivé

Toto tvrdenie je naozaj pravdivé. Keď vidíte niekoho zívať, začnete to robiť tiež. Keď ľudia hovoria alebo čítajú o tomto prejave, takisto môžu začať zívať. Nákazlivosť zívania vedci vysvetľujú ako dôsledok empatie, vcítenia sa do situácie druhých. Tento typ nákazlivosti sa vyvinul len u živočíšnych druhov s vyššou inteligenciou. Môžete ho vidieť medzi primátmi, ale zachytené bolo aj u psov.

Zívanie má aj určitú spoločenskú funkciu. K nákazlivému zívaniu vo vyššej miere dochádza medzi blízkymi osobami, priateľmi alebo členmi rodiny. Podľa najnovších štúdií talianskych vedcov je o to intenzívnejšie, čím bližší vzťah máme k človeku, ktorý zíva. Naopak, nákazlivé zívanie sa nezvykne vyskytovať u autistov, ktorí majú ťažkosti so zvládaním a prejavovaním emócií.

Ak sa vám zdá, že zívate priveľa…

  • Poprechádzajte sa na čerstvom vzduchu a zhlboka dýchajte: pri pocitoch únavy, stresu či nudy porušíte rutinu, ktorá pomôže stimulovať mozog.
  • Ochlaďte sa: nájdite si chladnejšiu miestnosť v dome, vypite trochu studenej vody alebo si priložte na čelo studený obklad.


Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame