Zima má zvláštnu schopnosť stíšiť svet aj človeka. Ráno je ešte tma, večer sa zotmie prirýchlo a medzi tým akoby dni pretiekli popod ruky. Mnohí práve v tomto období cítia, že sú unavenejší, citlivejší a nálada im rýchlejšie klesá. Nie je to slabosť, ale prirodzená reakcia mozgu na chlad a nedostatok svetla. Počuli ste už pojem duševná imunita?
Väčšina z nás si jesenné obdobie spája so zvýšenou chorobnosťou a potrebou posilňovať imunitný systém. To je ale len jedna časť, ktorá zodpovedá za to, v akom zdraví prežijeme chrípkovú sezónu. Duševná alebo mentálna imunita je základom emocionálnej odolnosti. Pomáha človeku lepšie zvládať náročné situácie, ako sú stres, strach a nepriaznivé životné okolnosti, ktoré vedú k oslabeniu imunitného systému. Akú starostlivosť si treba dopriať?
Duševná imunita sa nevybuduje sama
Počas obdobia jesene a zimy mozog reaguje na tmu a chlad spomalením. Ľudia sa v dôsledku toho prirodzene cítia unavenejšie a menej sústredení. Práve preto je dôležité starať sa nielen o telo, ale aj o duševnú imunitu. Odborníci z Ligy za duševné zdravie zdôrazňujú, že: „rovnako ako telo potrebuje výživu a pohyb, aj myseľ potrebuje rytmus a odpočinok.“ Základ duševnej imunity podľa ich slov tvoria tri piliere, a to stabilný rytmus dňa, vedomá regenerácia a kontakt s blízkymi. Apelujú preto na pravidelný spánok, stravu a pohyb, ako aj dostatok denného svetla.
Dôležité je tiež dopriať si počas dňa krátke prestávky, chvíle „offline“ či vyskúšať si hlboké dýchanie. Netreba zabúdať ani na rozhovory s blízkymi, zdieľanie pocitov a vedomie, že človek na nič nie je sám. „Nie vždy musíme ‚zvládať viac‘. Niekedy stačí len udržať rovnováhu. Dopriať si čas, robiť malé kroky a postarať sa o seba s rovnakou nehou, akú dávame druhým,“ doplnila Liga za duševné zdravie.
Svetlo nestíha a tma mení rytmus dňa
Slnečné svetlo je pre mozog signálom, že má udržiavať stabilnú náladu. Aktivuje totiž tvorbu serotonínu – neurotransmitera spokojnosti. Zima však prináša kratšie dni, pochmúrne rána a menej intenzívne svetlo, čo vedie k zníženej hladine serotonínu. To sa môže prejaviť na podráždenosti, únave aj potrebe siahať po sladkom ako rýchlom zdroji dopamínu.
Biologické hodiny sú nastavené na cyklus svetlo – tma. Keď však svetla ubúda, cirkadiánny rytmus sa rozlaďuje. Dôsledkom je spomalené myslenie, ťažšia koncentrácia či paradox pocitu, že hoci spíme veľa, nevstávame oddýchnutí. Telo zároveň produkuje viac melatonínu, hormónu spánku, čo prirodzene zvyšuje ospalosť a chuť zaliezť pod paplón skôr, než by sme sami chceli.
Keď chlad spúšťa stres a sezónnu depresiu
Nízke teploty aktivujú tiež stresovú odpoveď, ktorá má v krátkodobom horizonte istý ochranný účinok. Telo sa snaží zahriať a nám sa akoby zdanlivo navýši level pozornosti. Ak je však chlad dlhodobý a kombinovaný s únavou a tmou, výsledkom môže byť vyčerpanie a ešte výraznejšie kolísanie nálad. U niektorých ľudí sa môže byť tento vplyv ešte silnejší a počas zimy sa im rozvinie sezónna afektívna porucha. Prejavy sú typické: smutná nálada, sociálne stiahnutie, zvýšená chuť na sacharidy, spánok navyše, ale energia nikde. Je to dôsledok súhry genetickej predispozície, hormonálnych zmien a nedostatku svetla.
Čo nám psychicky pomáha prežiť zimu?
- Svetlo ako liek – ranné prechádzky alebo svetelné lampy dokážu vyrovnať rytmus dňa.
- Pohyb aj v malých dávkach – zvyšuje tvorbu endorfínov a dopamínu.
- Vitamín D – jeho hladina klesá v zime prirodzene, doplnenie môže podporiť stabilitu nálady.
- Rituály a pomalší režim – prijatie zimného tempa môže byť rovnako liečivé ako samotné svetlo.
Zdieľať na