Maliarova paleta, havajské srdce alebo pomaľovaný jazyk. Tieto prívlastky si v krajinách pôvodu vyslúžila rastlina u nás známa ako antúria. Pri pohľade na jej charakteristický výrazný tulec musíme uznať, že tieto pomenovania jej sadnú ako uliate. Otvorený tulec srdcového tvaru symbolizuje pohostinnosť. Nie nadarmo je u nás dlhoročnou stálicou v kyticiach pre oslávencov či hostiteľku. Ak sa chcete kochať pohľadom na antúriu, poradíme vám, v akých podmienkach sa jej ako izbovej rastline najviac páči.
Zoznámenie na úvod
Antúrie predstavujú rod rastlín, ktoré pochádzajú z vlhkých tropických lesov Strednej a Južnej Ameriky. Rastú v pôde, epyfiticky v korunách stromov a v štrbinách skál, pričom v pôvodnej podobe vytvárajú dokonca aj liany. V súčasnosti je evidovaných viac ako 800 druhov v rozmanitých tvaroch a veľkostiach.
Spoločným znakom je životaschopnosť, exotický vzhľad tvorený lesklými súmernými listami a voskovými „kvetmi“. Prečo úvodzovky? To krásne farebné, čo na antúriach obdivujeme, totiž nie je kvet v pravom zmysle slova. Je to tulec – podporný listeň súkvetia, ktorý obaľuje a chráni palicu (v čestine sa antúrii hovorí toulitka). Až samotná palica (zvyčajne žltý výrazný stred) je druhom kvetenstva s drobnými kvietkami, ktorých kvitnutie je viditeľné až pri blízkom pohľade.
Tulec na antúriach má však na prvý pohľad atraktívnu farbu, neprehliadnuteľný tvar a zaujímavé žilnatenie. Najobľúbenejšie sú antúrie s červeným, bielym, žltým, zamatovo fialovým a ružovým tulcom. V prirodzenom prostredí dorastajú do výšky viac ako 1 meter. U nás, v domácich podmienkach, sa najlepšie darí rastlinám s hustejšou a nižšou stavbou (výška 40 – 70 cm).
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kde antúriu umiestniť?
Svojich pôvodných nárokov sa ani izbová antúria nechce vzdať. Má rada dostatok svetla, no nie priameho. Podobne, ako sa pred slnečnými lúčmi ukrýva v tieni vysokých stromov, aj v interiéri jej viac vyhovuje rozptýlené svetlo. V opačnom prípade sa môže stať, že priame slnko rastlinu spáli alebo spomalí jej rast.
Suchý vzduch a blízkosť tepelného zdroja antúrii tiež nevyhovuje. Nájdite pre ňu miesto so stabilnou teplotou 18 – 23 °C bez prievanu a prudkých teplotných zmien. Počas zimy znesie aj teplotu okolo 15 °C. Oddýchne si a na ďalšiu jar vás odmení bohatým rastom a kvitnutím.
Mohlo by vás zaujať: Voňavá domácnosť aj bez osviežovačov: Kúpte si tieto rastliny, rozvoňajú celú izbu!
Zvláštny vzťah s vodou
Práve polievanie je kameňom úrazu pri starostlivosti o túto izbovku. Neznáša presušenie, no zároveň je pri premokrení v substráte náchylná na rýchle odhnívanie koreňov. V hlavnom vegetačnom odbobí (od apríla do septembra) potrebuje výdatnejšiu zálievku. Kvetináč zabezpečte tak, aby prebytočná voda od koreňov odtekala a korene v nej nestáli. Zbožňuje sprchovanie alebo rosenie vlažnou vodou – podobne ako v prirodzených podmienkach. V období, kedy je menej svetla (jeseň, zima), vystačí s polovičnou zálievkou.
Priedušná pôda – základ úspešného pestovania
Viete o tom, že antúria je blízka príbuzná orchidey? Dokáže totiž rásť aj epyfiticky, bez priameho kontaktu s pôdou, kedy potrebné živiny získava cez vzdušné korene a zo symbiotickej rastliny. Bežne sú však v obchodoch antúrie pestované v kvetináči a ich korene obsypané ľahkým substrátom. Ak vám zdá, že vaša antúria chradne, skontrolujte, či nie je substrát príliš utlačený. Pri najbližšom presádzaní zrieďte substrát vláknitou rašelinou alebo dubovou kôrou, aby mohli korene zase raz voľnejšie dýchať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rastline hnednú listy: Ako tento problém vyriešiť?
Majiteľov antúrií často trápi hnednutie listov. Zvyčajne je spôsobené priamym vystavením rastliny na slnku, napríklad rovno za sklom na okennom parapete, zalievaním tvrdou, vápenatou vodou alebo nadmerným prehnojením. Hnedé listy okamžite odstráňte, rastlinu umiestnite na miesto bez priameho slnka a skontrolujte, či sa jej korene v kvetináči nadmerne netlačia. Ak prišiel čas na presadenie, doprajte svojej exotickej kráske kvetináč väčší o 3 cm, väčší netreba.
Zdieľať na
Zdieľaní