Tradícia štefanskej zábavy má pôvod v kresťanských tradíciách spojených so sviatkom svätého Štefana, ktorý sa oslavuje 26. decembra. Svätý Štefan bol prvým kresťanským mučeníkom, ktorého meno sa dostalo do liturgického kalendára, a je patrónom koní, robotníkov a murárov. Pôvodne sa v tento deň konali rôzne cirkevné obrady, ako svätenie koní či požehnávanie poľnohospodárskych nástrojov.
Kedy sa začala tradícia štefanskej zábavy?
Na tradičnom slovenskom vidieku sa sviatok časom spájal najmä s odpočinkom, s radosťou po adventnom pôste a intenzívnych prípravách na vianočné sviatky. Najmä pre mladých to bývala veľká udalosť. Po dlhom mesiaci, kedy sa zábavy nekonali, to od katarínskej zábavy bola konečne prvá tancovačka. Deň „na Štefana“ býval už v minulosti skvelou príležitosťou pre stretnutia v rámci miestnej komunity a odreagovanie sa od povinností vo forme tanca, spevu a hier. Niektoré predpoklady historikov uvádzajú, že štefanské zábavy mohli mať korene aj v predkresťanských oslavách slnovratu, kedy sa ľudia lúčili so starým rokom.
Presný dátum vzniku tejto tradície zdokumentovaný nie je, ale historicky jej formovanie možno datovať do stredoveku, keď sa cirkevné sviatky prirodzene prelínali so svetskými oslavami. Štefanské zábavy, ako ich poznáme dnes, začali byť medzi mládežou na dedinách populárne v 19. storočí. A aj keď sa obľúbenosť tohto druhu zábavy dodnes spája predovšetkým so slovenským vidiekom, tradícia organizovania štefanských zábav neobchádza ani mestá.
Zaujímavosti o štefanských zábavách a sviatku sv. Štefana
- Štefanovia ako meninoví oslávenci boli často vnímaní ako čestní hostia, ktorí do zábavy vnášali symbolickú pohostinnosť. Nepísaným zákonom štefanskej zábavy bývalo aj otváracie sólo pre Štefanov, ktorých menovite privítali. Za túto poctu sa muzikantom poďakovali pálenkou alebo vínom.
- Na dedinách sa verilo, že posvätenie koní na svätého Štefana ich ochráni pred chorobami. Po posvätení sa kone zvykli vypúšťať na pastvinu, čo symbolizovalo slobodu.
- V niektorých regiónoch sa štefanská zábava stala tiež významným miestom dohadovania budúcich svadieb. Mladí sa zároveň zvykli obliekať do najlepších krojov a súťažili v tanečnej zručnosti.
- Hoci vianočné koledovanie sa spája najmä s 25. decembrom, v niektorých častiach krajiny sa konali alebo pokračovali aj na Štefana, často aj so špeciálnymi veršami pre meninových oslávencov.
- Na Štefana mohli zo stola gazdinky konečne odložiť misy s jedlami, s ktorými sa od Štedrého večera nemohlo pohnúť.
- V kresťanskom vnímaní sviatok svätého Štefana symbolizuje prekonanie smrti a oslavu života. Prejavovalo sa to aj v radostnej atmosfére štefanských zábav.
Štefanské zábavy podľa regiónov
Na Záhorí sa štefanské zábavy vyznačovali tanečnými súťažami. Víťazi boli považovaní za najlepších tanečníkov široko-ďaleko, čo im prinášalo aj obdiv potenciálnych partnerov.
Na Orave sa mladí ľudia obliekali do sviatočných krojov a vinšovali po dedine najmä meninovým oslávencom. Súčasťou vinšovania bolo podávanie tradičných koláčov a pálenky. Počas štefanskej zábavy sa často hrávali tiež tradičné hry, ako napríklad preťahovanie lanom alebo hádzanie klobúka na cieľ.
Na Spiši bývalo zvykom, že si miestna mládež pripravila krátky program. Spevom, tancom alebo krátkou scénkou zabávali ostatných. Toto folklórne pásmo bolo vrcholom večera a niekedy sa doň zapájali aj starší obyvatelia dediny.
V Tekovskom regióne sa do osláv výraznejšie premietla najmä tradícia svätého Štefana ako patróna koní. Po svätení koní počas dňa sa večer konali zábavy, kde bývalo zvykom, že majitelia koní rozprávali príbehy o svojich najlepších zvieratách a úspechoch. Súčasťou zábavy boli aj súťaže v prinesení symbolických darov pre „kráľa koní“.
Na Gemeri bol sviatok svätého Štefana považovaný za deň očisty a obnovy. Pred večernou zábavou sa vykonávali symbolické obrady, ako napríklad preskakovanie vatry. Zábava mala preto charakter veselice, ktorá uzatvárala starý rok a vítala nový.
Zdieľať na