Dobre zarábajúci a vážený, ale zároveň dešpektovaný spoločnosťou, nútený občas zaskakovať za bordelmamu, a dokonca podľa klebiet jej manžel… Ako vyzeral, akú musel mať povahu a aké v skutočnosti boli pracovná náplň a sociálne postavenie najkontroverznejšieho obyvateľa Prešporku – kata?
Stredovek a popravy
Tak hneď na úvod. Pokiaľ si predstavujete krvavý a drsný stredoveký život s dennodennými popravami, tak máte pravdu len sčasti. Život v tej dobe bol veľmi náročný a Európa pod vedením militarizovaných elít nebola práve mierumilovným miestom. Avšak popravy boli zriedkavé. Ľudí bolo málo, kosili ich choroby, hladomory a kruté zimy. Ani králi ani richtári nepotrebovali tých, čo prežili, trestať popravami.
Samozrejme, z času na čas bolo potrebné exemplárne obesiť dlho vyčíňajúcich psancov a zbojníkov alebo sťať akčného šľachtica budujúceho vlastnú politickú agendu, aby pripomenul svoju zvrchovanosť. Ale v rámci bežného života sa v stredoveku snažili priestupky riešiť v prvom rade pokutami, pranierovaním na verejnosti a v krajnosti telesnými trestami ako palicovaním.
Dokonca ste sa mohli vykúpiť z vraždy! Pokiaľ ste sa poškodenej rodine ospravedlnili, oni ospravedlnenie prijali a dohodli ste sa na odškodnej sume. Takže dennodenným chlebom kata nebolo stínanie hláv sekerou. Vlastne ani tá sekera nebola bežná a jeho pracovným nástrojom bol meč.
Ako vyzeral kat?
Predstava stredovekého kata, ako nám to predstiera filmová tvorba, v červenej špicatej kapucni s otvormi na oči, s veľkou sekerou, mohutnej postavy, v čižmách, nohaviciach, s nátepníkmi na predlaktiach a hore bez, je veľmi skreslená.
Kapucňa na zakrytie hlavy kata prišla oveľa neskôr, aj to sa používala len zriedka. Kat bol verejnou postavou, všetci v meste, dokonca aj odsúdenci poznali jeho tvár, takže chrániť jeho identitu bolo zbytočné. Na žiadnom dobovom vyobrazení zo stredoveku nenájdeme kata zahaleného touto smiešnou kapucňou.
Takmer na všetkých drevorytoch a ilumináciách je oblečený do šiat danej doby. Je možné, že katov oblek či plášť s kapucňou boli jasnočervenej farby, avšak v Prešporku nemáme písomné záznamy, ktoré by nám to dosvedčili.
Rozprávať o nátepníkoch či odhalenom torze je zbytočné. V jednej veci však predsa len môže byť takéto stvárnenie pravdivé. Podľa mňa, tá mohutná postava kata nemusí byť ďaleko od pravdy. Také palicovanie vyžaduje veľkú fyzickú zdatnosť. Samozrejme, kat by sa za normálnych okolností neodhaľoval na verejnosti.
Akú mal kat povahu?
Kat bolo špecifické povolanie. Ani v stredoveku bežný človek nemal žalúdok a nervy na bitie ľudí palicou, usekávanie a lámanie ich končatín, odrezávanie uší, nosov, vypaľovanie značiek, mučenie a v neposlednom rade zabíjanie, teda ich popravy.
A po tomto všetkom žiť svoj súkromný život. I keď v stredoveku mali ľudia bližšie k smrti ako my dnes a doslova smrť na nich číhala za rohom, ubližovanie na fyzickom zdraví svojim susedom nebolo na dennom poriadku. Jedného dňa si kat mohol popíjať v krčme a smiať sa na vtipoch výrečného Jožka a na ďalšie ráno zistiť, že Jožkovi musí ten jazyk odrezať za bohorúhačstvo.
Dobrý plat ale prilákal veľa záujemcov o danú pozíciu, avšak väčšina z nich zjavné preceňovala odolnosť svojej psychiky, a tak v katovskej službe bola veľká fluktuácia.
Napríklad, kat Peter vydržal v službe 7 mesiacov – od 8. októbra 1508 do 13. mája 1509. I keď odchod Petra zo služby nemusel mať psychické či etické príčiny. Nehľadiac na dobrý plat, Peter zjavne nebol finančne gramotným človekom a s peniazmi nevychádzal. Nevieme, či prehral v kockách alebo čo k tomu viedlo, ale založil svoje nohavice u Židov. Na ich výkup mu poskytol komorník sedem šilingov, a keď už mal čím prekryť hanbu, rovno dostal od magistrátu výpoveď.
Na jeho miesto prišiel kat Martin, ale v práci nevydržal ani dva mesiace. Nebol to rekord, nastúpili po ňom kati Václav a Štefan. Štefan sa v práci nezdržal ani dva týždne.
A v roku 1481 prešporský kat prevzal poslednú výplatu, zložil meč a odišiel na očistnú púť do Ríma. Magistrátu sa nepodarilo udržať ho ani zvýšením platu.
Obraz kata zo stredovekých záznamov
Z historických záznamov, ako sú komorné knihy Prešporka a iných miest v Európe, sa dozvedáme o kontroverznosti postavenia kata. Na jednej strane patril medzi váženejších obyvateľov mesta. Bol zamestnancom magistrátu a dostával riadny plat a doplatky za každú prácu, ktorú vykonal. Od roku 1370 až po novovek býval v priestoroch radničného dvora a susedil s arcibiskupom, ktorý býval v dnešnom Primaciálnom paláci. Zároveň ale kat nikdy nebol mešťanom, a tak nemal prešporské meštianske práva a výsady.
Navyše, nebolo to práve povolanie podľa cirkevných ideálov, ktoré sa v stredoveku tak nosili, a spoločnosť katom opovrhovala. To opovrhovanie cítiť dokonca z účtovných kníh Prešporku, kde nájdeme záznamy o výdavkoch mesta. Nie malý katov plat je spravidla na konci, po zaznamenaní všetkých výdavkov vrátane čistenia ulíc a latrín.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Z týchto záznamov sa dozvedáme aj o tom, že práca kata nebola len mrzačiť a popravovať odsúdených. Už sme si povedali, že popráv a mučení nebolo až tak veľa, ako si dnes myslíme. Mesto potrebovalo zabezpečiť aj iné drobné, no nie menej dôležité veci, ktoré takisto nikto nechcel robiť, a tak sa obracali na kata. Prešporský kat napríklad zabíjal túlavé psy alebo zaskakoval v nevestinci za bordelmamu.
Kat pracujúci v nevestinci
Na úzke vzťahy kata s nevestincom ukazujú hlavne dva záznamy v prešporských komorných knihách. V roku 1439 v nevestinci pri Krásnoveskej bráne (Schondorfskej) nebola správkyňa alebo tzv. pani majstrová, gazdiná, a tak ju kat na naliehanie magistrátu načas nahradil. Dostal za to 60 denárov.
A potom je tu záznam, ako cisár Žigmund Luxemburský raz v nevestinci ubytoval časť svojho sprievodu. Kat, ktorý mal vtedy dozor nad nevestincom, dostal za úlohu postarať sa o kráľových dvoranov. Predstava zamlklého tvrdého chlapa, ako behá plniť želania šľachty, je celkom groteskná.
V tejto sérii článkov už vyšlo:
Odvrátená strana Prešporku: Počuli ste už o jeho zločineckej histórii? (časť druhá)
Zdieľať na