Prichádza obdobie Vianoc a rodiny najmä s malými deťmi sa tešia na najkrajšie sviatky roka. Vianočnú atmosféru však môže pokaziť fakt, že dieťa na Ježiška prestane veriť. Ako im povedať pravdu počas rôznych situácií a mali by ste vlastne čakať, kým na to neprídu samé?
V článku sa dočítate, čo robiť ak:
- Dieťa sa dozvedelo pravdu od spolužiakov alebo od súrodenca
- Dieťa má veľa otázok a pochybnosti o Ježiškovi
- Dieťa nájde skrytý vianočný darček
- Dieťa na Ježiška prestane veriť samé od seba
Tradície na Slovensku
V rôznych krajinách sveta oslavujú Vianoce trošku inak. Briti, Američania a Austrálčania si nájdu darčeky až 25. decembra ráno, vo Fínsku rozdávajú darčeky trpaslíci. V Lotyšsku má vianočná večera až 12 chodov a Taliani majú miesto Ježiška čarodejnicu Befanu. Tradície sa rôznia a to ani netreba cestovať veľmi ďaleko.
Na Slovensku máme tradičnú Štedrú večeru a darčeky si nájdu deti ešte v ten večer pod vianočným stromčekom. Rodičia zvyčajne zabavia dieťa napríklad sledovaním cez izbové okno, zatiaľ čo jeden člen domácnosti potajme umiestni darčeky pod stromček (akože si odbehne na toaletu). Každá rodina rieši svoje ratolesti po svojom. Čo ak ale jedného roka príde otázka, či darčeky naozaj nosí Ježiško?
Malé deti sa nepýtajú, zlom príde začiatkom školských povinností
Deti do 3 rokoch príliš neriešia, kto nosí vianočné darčeky. Zaujímať sa začnú najmä začatím návštevy v škôlke. Začlenia sa do kolektívu a s novými kamarátmi diskutujú, čo dostanú najbližšie pod stromček. Zlom prichádza, keď miesto škôlky začnú navštevovať školu.
Miesto malých detí ju navštevujú aj starší žiaci a tí už vedia, ako to na Štedrý deň chodí. Vo veku do 6 rokov života verí v Ježiška viac ako 75 % detí, po 8 rokoch života je to len niečo cez 40 % a po 10 rokoch menej ako 10 % . Potvrdzuje to graf analytickej spoločnosti TransUnion (riešil namiesto Ježiška Santu). Deti sa pravdu dozvedajú počas prvých rokov na základnej škole. Ako vtedy reagovať?
Príklad číslo 1: Pravdu sa dozvedia od spolužiakov alebo od súrodenca
Najčastejšia situácia je nasledovná: dieťa príde zo školy s tvrdeniami, že to vy nosíte darčeky. Pravdepodobne mu o tom hovoril jeden zo spolužiakov, prípadne starší žiaci. Niekedy sa dokonca môže stať, že sa preriekne jeho starší súrodenec.
Ako sa zachovať doma?
Na túto situáciu sa pripravte najmä pár týždňov pred Vianocami, keď je Ježiško a darčeky veľkou témou na školách. Vopred sa s rodinou dohodnite, ako budete reagovať, aby boli vaše verzie rovnaké. Dieťa sa totiž môže varovať u starkých alebo u tety. Nechcete ho predsa zmiasť rozličnými verziami.
Dieťaťu nemusíte povedať celú pravdu, no ani zatĺkať, že jeho spolužiaci si vymýšľajú. Ak je mladšie ako 8 rokov, nehovorte mu o celom procese nakupovania, balenia, skrývania a následne ukladania pod stromček. Na to môže prísť sám. Pravdu o tom, že to vy ste tí, ktorí prinášajú darčeky pod stromček, by ste im už povedať mali.
Môžete túto situáciu prirovnať k magickým stvoreniam, ktorým zrejme doteraz veria, no časom pochopia, že nemôžu existovať. Rozprávajte sa s dieťaťom postupne, odhalenie celého čara by pokazilo sviatky jemu aj vám. Povedzte im základ a nechajte voľne plynúť aj debatu v škole.
Ak je však dieťa ešte malé (do 6 rokov) a má staršieho súrodenca, vysvetlite mu, že je dôležité, aby sa dôvera v Ježiška ešte pár rokov zachovala. Porovnajte situáciu s ním – tiež určite v mladom veku nechcel vedieť pravdu. Nech nekazí radosť aj menšiemu súrodencovi.
Príklad číslo 2: Dieťa má pochybnosti a otázky
Ak sa pravdu nedozvie od spolužiakov, samé môžu mať časom tendenciu prestať veriť rozprávkam. Keď dieťa neverí na víly a drakov, aká je šanca, že ešte stále verí v Ježiška? Občas by ste si mali položiť otázku, či sa miesto dieťaťa na stretnutie s pravdou nemusíte pripraviť práve vy.
Pochybné otázky nemusia hneď znamenať, že dieťa neverí v Ježiška. Možno len chce racionálnejšie dôvody. Ak nemáte komín, no tvrdíte, že prichádza komínom alebo mu začína byť podozrivé, že pri sledovaní cez okno niekto chýba, zamyslite sa nad tým. Vtedy možno budete vo väčšom strese vy ako ono.
Ježiško mu napíše list
Na toto však existuje recept. Pre pár rokmi sa spisovateľka Martha Brockenbrough na webe Squarespace pochválila, ako prezradila pravdu o vianočnom prekvapení svojim deťom. Napísala im list, v ktorom im všetko prezradila, no veľmi jedinečnou metódou.
V liste odpovedá svojej dcére Lucy na otázku, či je ona (mama Martha) Ježiškom: „Ja nie som Ježiško. Nikto vlastne nie je Ježiško. Som tá, ktorá ti dáva darčeky. Vyberiem ich, zabalím a uložím pod stromček. Robila aj moja mama pre mňa a preto to robím aj ja pre teba.“
Svojej dcére vysvetlila, že každé dieťa má svojho Ježiška. Ten ich učí, ako veriť niečomu, čo nemôžu vidieť alebo chytiť. Ježiško je podľa nej láska a čaro Vianoc – nedá sa vidieť ani chytiť, ale napriek tomu ho cítime. Možno vás tento list inšpiruje a rozhodnete sa napísať svojim zvedeným deťom niečo podobné.
Príklad číslo 3: Dieťa našlo skrytý vianočný darček
Čo ak nájde dieťa pod posteľou či v skrini vianočné darčeky? Môžu ich nájsť zabalené (v tom lepšom prípade) alebo nezabalené. Ak si dieťa nájde v skrini svoj vysnívaný domček pre bábiky alebo autodráhu, už zrejme nemáte na výber a musíte mu povedať pravdu. Jedinou možnosťou je, že majú krátko pred Vianocami narodeniny a tento darček vymeníte s narodeninovým.
Viete sa vyhovoriť alebo povedať pravdu
Ak nájde dieťa už zabalené darčeky, ešte stále máte šancu aspoň o rok oddialiť pravdu o Ježiškovi. Môžete sa napríklad vyhovoriť, že Ježiško si nechal darčeky u vás, pretože má toho tento rok viac práce ako zvyčajne. Mladšie dieťa to spochybňovať nebude.
Problém môže nastať, keď nájde rovnaký baliaci papier ako neskôr pod stromčekom. Aj preto odporúčame používať viaceré druhy. Viete sa vyhovoriť na to, že Ježiško ich balí do viacerých a mal aj ten, aký ste si na iné príležitosti (napríklad na narodeninové darčeky) zaobstarali aj vy. Argument „nakupovania v rovnakom obchode“ zvykne zabrať.
Druhou možnosťou je povedať dieťaťu pravdu. Znova však upozorňujeme, že by ste mu nemali prezradiť úplne všetko. Možno bude fajn povedať mu, že Ježiško nakúpil darčeky a poprosil vás o pomoc pri balení. Aj pravdu viete nakombinovať rôznymi spôsobmi.
Príklad číslo 4: Ježiško je aj nie je skutočný
Keď už dieťa samé nevie, čomu veriť alebo nie, je najvyšší čas na rodinnú diskusiu. S rodinou sa dohodnite na spoločnej verzii, prípadne na úplnej pravde. Znova pripomíname, že úplnú pravdu by ste nemali hovoriť malým deťom a už vôbec nie na jedno posedenie. Budú zbytočne zmätené a samé nebudú vedieť, čomu majú veriť. Áno, pre dieťa je aj verzia o tom, že darčeky kupujete a balíte vy rovnako neuveriteľná.
Príbeh, ktorému budú rozumieť čoraz viac
Ak chcete povedať deťom pravdu, no zatajiť zopár detailov, rozprávajte im o Ježiškovi príbeh. Hovorte im o tom, že Ježiško je symbolom Vianoc a každý rok si pripomíname jeho narodenie. V každej krajine ho oslavujú a oslovujú inak.
Do príbehu vložte metafory, ktoré pochopia, keď budú starší. V prípade, že majú mladších súrodencov, dohodnite sa, že im pravdu nepovedia, aby aj oni mali čo najkrajšie Vianoce. Takto sa kruh uzavrie a čaro Vianoc nepokazíte ani vyzradením Ježiškovej identity.
Pravdu netajte do poslednej chvíle
Na záver vám dáme ešte jednu radu. S pravdou rozhodne nečakajte do posledných dní pred Štedrým dňom. Dieťa potrebujete tieto informácie spracovať a ak sa napríklad 20. decembra dozvie o tom, že Ježiško vlastne darčeky nenosí, môže ho to vyviesť z rovnováhy.
Na rozhovor sa môžete pripravovať od leta a ak je dieťa dostatočne staré (8 alebo viac rokov), povedať mu pravdu z vlastnej iniciatívy. Vyvarujete sa tak predvianočnému stresu. Približne každý štvrtý rodič povie pravdu svojmu dieťaťu na vlastnú päsť. Podľa nich by deti mali veriť na Ježiška aspoň do 8 rokov života.
Zdieľať na