Humanizmus a renesancia sú nám dobré známe. Ale to, že tento smer zrodil pre Európu nový typ vzdelanca a, že takýchto učencov sme mali aj v Uhorsku je pre nás tzv. Terra incognita – neprebádané územie. Dnes vám porozprávam o mysliteľoch, ktorí pôsobili na území dnešného Slovenska. Spolu zistíme, čo bolo charakteristické pre uhorských humanistov. Dozviete sa aj ktorý náš krajan zbavil slávneho Erezma Rotterdamského obličkových kameňov.

Ab initio “od začiatku”

Od konca 13. a hlavne od začiatku 14. storočia sa rozšírilo v Taliansku, a neskôr aj v iných krajinách Európy, umelecké, myšlienkové a spoločenské hnutie humanizmus a renesancia. Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka, ľudskej osobnosti v duchu antických predstáv a ideálov.

Išlo o ideu znovuzrodenia antiky, čo je Ad fontes – návrat k prameňom. A v tomto prípade na začiatku bol Cicerónov Cultus humánus či Humanitas. V tej dobe ale návrat k prameňom mal jeden háčik. Spočíval v tom, že všetko fontes, čiže antické, sa považovalo za pohanské, keďže od antiky sa nedá odmyslieť polyteistické náboženstvo, ktoré je v priamom protiklade s kresťanstvom.

Na to, aby humanistickí vzdelanci mohli pokračovať v svojej práci pri obrodení antických ideálov, ktoré sa opierajú o rímskych a gréckych mysliteľov, museli vyriešiť tento protiklad. Podarilo sa im to manifestom nového humanizmu, ktorý sa opiera o tvorbu sv. Basila.

Manifest pojednáva o tom, že nie je problém, že antickí myslitelia boli pohania, ale ako ich my prijmeme a použijeme. Tak vznikli humanistické propedeutika – príklady vo svojom učení a interpretácii.

Kto bol humanista?

Slovo humanista pochádza z univerzitného žargónu. Ako napríklad legista – špecialista na rímske právo alebo kanonista – špecialista na cirkevné právo. Humanista bol špecialista na disciplíny humanitného trívia: gramatiku, dialektiku a rétoriku.

To neznamená, že humanisti študovali len slovné odbory. Museli ovládať Septem artes liberales – sedem slobodných umení. Okrem slovného trívia sa učili aj kvadrívium – štyri číselné odbory: aritmetiku, geometriu, astronómiu a… nečudujte sa, štvrtým číselným odborom bola hudba.

Ich hlavným zameraním však bolo slovo. Humanistický vzdelanec musel dobre ovládať elegantný jazyk, antické rétorské školy a v neposlednom rade poetiku ako najmladšiu disciplínu. V školách vznikali katedry poetiky, kde sa učili ako sa majú a nemajú skladať básne.

Veľmi dôležitým bolo ovládanie latinského jazyka. Venovali sa antickej gramatickej norme aj stredovekej, tá sa však odmietala. Išlo o to, že počas stredoveku latinčina získala veľa odlišností, nečistôt výslovnosti a skomolenín v písomných záznamoch. Jednou z hlavných úloh humanistov sa stalo nastolenie nového ideálu krásy, a tak sa pustili do zjednotenia a vyčistenia jazyka vzdelancov a filozofov.

Ako sa k nám humanizmus a renesancia dostali

Do Uhorska sa humanizmus a renesancia dostali neskôr. Ich začiatky datujeme sklonkom 15. storočia. Dostali sa k nám dvoma prúdmi: južným prúdom z Talianska a západným reformačným prúdom z Nemecka. Renesančný humanizmus z Talianska sa šíril hlavne cez dynastické sobáše. Tak napríklad prichádza nová manželka panovníka z Florencie. Tá si prinesie so sebou aj svoj dvor, v ktorom boli aj umelci či vzdelanci zastávajúci humanistické myšlienky.

Pre nás je však zaujímavejší druhý spôsob – reformačný prúd z Nemecka. Tento sa prejavoval hlavne v Peregrinácia academica alebo akademickom putovaní či mobilite študentov, kedy učenec cestuje za vzdelaním do iných krajín a potom šíri ďalej myšlienky, ktoré si osvojil na štúdiu v zahraničí. Okrem samotnej filozofickej podstaty, putujúci humanisti prinášali k nám aj to, čo by sme  dnes pomenovali trendy alebo pop-kultúra.

Tak napríklad, anglický študent Leonard Cox prešiel cez Nemecko, Poľsko a dostal sa až do Levoče a Košíc, kde ostal nejaký čas pôsobiť. Ovplyvnil veľa ľudí, ktorí pokračovali v šírení humanizmu na našom území a priniesol nám aj tak trochu kult osobnosti Erasma Roterdamského.

Korešpodencia je dôležitá

Obdivovanie veľkých mysliteľov sa prejavovalo v inej forme než by sme si dnes predstavovali. Teraz sa fanúšikovia túžia odfotiť s hviezdou či získať jej autogram. No a v tej dobe každý humanista sníval mať osobný list od Erasma Roterdamského. U humanistov udržiavanie bohatej korešpondencie bolo dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou života. Dnes sa pri skúmaní týchto dopisov traduje, že čím je korešpondencia súkromnejšia tým je spoľahlivejšia.

A práve tento zápal v korešpondencii dotiahli svojim spôsobom do extrému a každý humanista túžil mať list od Erazma Rotterdamsého. Vlastnenie takéhoto listu odrážalo akúsi túžbu po sláve, nesmrteľnosti získanej inou formou ako cirkevným životom.

Viete si predstaviť, koľko listov dostával Erazmus! Samozrejme, že neodpovedal na všetky. Preto je to až lichotivá predstava, že si pravidelne dopisoval s Košičanom Jánom Antonínom. Ich korešpondenčný vzťah prerástol v priateľstvo a neskôr bol Antonín aj Erazmovým lekárom. Dokázal ho dokonca zbaviť bolesti obličiek.

Uhorskí humanisti

K topke našich humanistov patria aj Ján Jesenský Jessenius, Ján Sambucus a Martin Rakovský. Uhorskí humanisti mali svoje veľmi poetické špecifikum. Zamerali sa hlavne na šírenie myšlienok cez básnickú tvorbu. Neboli to však básne ako ich dnes poznáme. Skôr sa podobali na manifesty, verejné dopisy, úvahy atď. A preto môžeme uhorských humanistov rozdeliť do dvoch skupín: humanista ako filológ a ako básnik.

Humanista ako básnik

Na území dnešného Slovenska humanista básnik bol najširšie zastúpený. Písali v latinčine, gréčtine, ale aj v slovenčine. Tak, ako teraz v akademickom prostredí vrcholom úsilia je dosiahnuť titul profesora alebo akademika, tak v prostredí básnikov vtedy bolo hlavnou životnou métou dosiahnuť titul poeta laureátus.

Tento titul ako prvý získal Petrarca. U nás pôsobil jeden z prvých vynikajúcich básnikov a poeta laureatus Nemec Konrád Celtis. Držiteľom tohto prestížneho titulu bol aj rodený Trnavčan Ján Sambucus, pôsobiaci v službách cisára Maximiliána II. ako odborný historik.

Nemôžeme zabudnúť aj na Martina Rakovského z Turca, ktorý napísal báseň v latinčine cisárovi Maximiliánovi II. o svetskej vrchnosti. A v neposlednom rade na Pavla Rubigala, ktorý zachytil humanistické myšlienky v básni “Prosba Panónii ku Germánii” (1537).

(Zdroj: Wikipedia)

Humanista ako filológ

Tak, ako pôsobil Melanchton v Nemecku na našom území pôsobil pedagóg a vychovávateľ Leonard Stöckel. Bol učiteľ a rektor Bardejovskej školy. O jej vysokej úrovni svedčí, že sem prichádzali študenti zo Sedmohradska, Sliezska, Nemecka a Litvy a študovali tu aj synovia z významných šľachtických rodín.

Sám Stöckel bol žiakom slávneho Melanchtona, študoval vo Witenbergu a od roku 1534 do 1539 pôsobil vo funkcii rektora školy v Eislebene. Jeho štúdium však pomáhalo financovať rodné mesto Bardejov a Stöckel dôveru krajanov nezradil. Vrátil sa a 20 rokov tu formoval bardejovskú školu, čo malo pre slovenskú vzdelanosť a kultúru kľúčový význam.

******

Obdobie kedy mal humanizmus a renesancia v Uhorsku prekvitať, zažívať svoju zlatú éru bolo veľmi ťažké. Bolo to obdobie bojov medzi Jánom Zápoľkým a Ferdinandom Habsburským, kde išlo o budúcnosť krajiny. Nespočetné vnútorné aj vonkajšie nepokoje stáli obyvateľstvo veľa krvi, ale aj hodnôt.

Aj cez toto všetko kultúra prekvitala a dodnes sa máme čo naučiť od významných uhorských humanistov.

Hľadáte zaujímavé čítanie? Objavte 55 pravdivých príbehov v skvelej knihe!