Liptovský Mikuláš, pôvodne Svätý Mikuláš, má históriu bohatú na tradičné remeslá. Ešte v polovici 18. storočia bol mestečkom obuvníkov. Okrem nich tam však mali zastúpenie aj rôzne ďalšie cechy, napríklad kováčsky či mäsiarsky. Pri príležitosti vyhlásenia Roka remesiel v Liptovskom Mikuláši to povedala múzejná pedagogička Katarína Verešová.
„Počiatky mikulášskych remesiel spadajú ešte do obdobia, keď mestečko disponovalo právom utorkového trhu. Vtedy sa remeselníci združovali okolo Kostola svätého Mikuláša, kde došlo k výmene tovarov, dobytku, obilia,“ priblížila pre TASR Verešová.
Podotkla, že vhodné prírodné podmienky dali postupne základ rozvoju typických remesiel. Pre oblasť stredného Liptova to boli najmä remeslá zamerané na spracovanie kože. V minulosti sa remeselníci združovali v cechoch. „Najpočetnejším bol zrejme garbiarsky cech, bol tu tiež čižmársky a ševcovský. Všetky tieto cechy súviseli hlavne so spracovaním kože a výrobou obuvi,“ vysvetlila múzejná pedagogička.
Podľa slov Verešovej žilo v mestečku hneď niekoľko mäsiarskych rodín. Bývala tam štvrť, v ktorej domy prenajímali mäsiarom. „Do takejto rodiny sa narodil napríklad aj básnik Janko Kráľ, ktorého otec bol mäsiarom a krčmárom,“ pripomenula. V meste sa nachádzalo aj niekoľko pivovarov. Viaceré z nich podľa Verešovej patrili zemepánom Pongrácovcom, tí boli majoritnými vlastníkmi mestečka. Združovali sa tam tiež zlatníci, zámočníci, mydliari či sviečkari.
Rok 2024 sa bude v Liptovskom Mikuláši niesť v znamení tradičného a zároveň moderného remesla. Stane sa tak pri príležitosti 600-ročného výročia jarmokov v meste. Jubilejné výročie získania jarmočných práv pripadá na jún, kedy sa v meste konajú aj tradičné Stoličné dni.
Zdieľať na