Slovensko už takmer tri dekády využíva systém delenia na kraje, okresy a samostatné mestá a obce. To by sa už čoskoro mohlo zmeniť. Vláda uvažuje nad tým, že by prekreslila mapu republiky, priniesla menej byrokracie, jednotnejší systém a efektívnejšie fungovanie. Informáciu ako prvý priniesol Denník N a verejne sa o nej vyjadrila aj mimoparlamentná strana. Ministerstvo vnútra SR tieto plány potvrdilo, no oficiálne ešte nepredstavilo.
V článku sa dočítate:
- Ako je Slovensko rozdelené dnes
- Akých 5 nových krajov by malo vzniknúť
- Akých 46 okresov ostane
- Čo je systém subregiónov
- Kedy bude novela platná
Aktuálne rozdelenie Slovenska
Slovensko sa začalo rozdeľovať až niekoľko rokov po svojej samostatnosti. Základy delenia položila Mečiarova vláda z roku 1996 a reforma bola dokončená vládou Mikuláša Dzurindu v roku 2001. Vznikli vyššie územné celky podľa 8 krajov a následne aj 79 okresov. Dodnes sa toto delenie nemenilo.
Keď naposledy Ministerstvo vnútra vypracovalo vnútornú mapu Slovensku aj s jej konkrétnym delením, delila sa okrem krajov a okresov aj na samostatné obce. Tých je konkrétne 2 890, z toho 138 miest, 2 749 obcí a 3 vojenské obvody. Najmenšími obcami sú Príkra a Šarbov (v okrese Svidník a k poslednému sčítaniu mali 12 obyvateľov).
Nový systém ruší kraje aj okresy
Nový systém vychádza z údajov, ktoré získalo Ministerstvo vnútra po sčítaní obyvateľov z roka 2021. Do nového delenia je zakomponované napríklad aj dochádzanie ľudí do práce a za službami. Na reforme by mala pracovať aj odborná komisia, no samosprávy zatiaľ uvádzajú, že oni do diskusie prizvaní neboli.
Po novom 5 krajov
Slovensko zahodí svoje pomenovanie podľa aktuálnych krajských miest. Rozdeliť by sa malo na štyri samostatné okresy podľa názvov svetových strán. Výnimkou bude len hlavné mesto. Deliť chce ministerstvo nasledovne:
- Bratislavský kraj: mal by mať približne 820-tisíc obyvateľov, jeho krajským mestom bude Bratislava, pohltí okrem hlavného mesta aj regióny v okolí Malaciek.
- Západoslovenský kraj: mal by mať približne 1,4 milióna obyvateľov, jeho krajským mestom bude Nitra, bude ho tvoriť Podunajská nížina a časť Záhoria.
- Severoslovenský kraj: mal by mať približne 924-tisíc obyvateľov, jeho krajským mestom bude Žilina, skladať sa bude najmä z Oravy, Kysúc a Západných Tatier.
- Stredoslovenský kraj: mal by mať približne 657-tisíc obyvateľov, jeho krajským mestom bude Banská Bystrica a bude sa ťahať od Nízkych Tatier smerom na juh krajiny.
- Východoslovenský kraj: mal by mať približne 1,4 milióna obyvateľov, jeho krajským mestom budú Košice a skladať sa bude z dnešného Košického a Prešovského kraja, zhltne aj Východné Tatry.
Jediným, ktorý by sa podobal na dnešný, je Stredoslovenský kraj, ktorý je vlastne kópiu aktuálneho Banskobystrického, len s pridaním okresu Rožňava. Západoslovenský by vznikol zlúčením Nitrianskeho, Trnavského a časťou Trenčianskeho, jeho zvyšok by pripadol Severoslovenskému kraju. Najľudnatejším by bol Východoslovenský.
Po novom 46 okresov
Meniť sa budú aj samotné okresy. Ministerstvo vnútra ich má v pláne vymazať až 33 a ostalo by ich teda spomínaných 46. Zďaleka najväčšími majú byť Bratislava a Košice. Rozdelené budú do krajov nasledovne:
- Bratislavský kraj: len jeden okres Bratislava.
- Západoslovenský kraj: Dunajská Streda, Nové Zámky, Štúrovo, Levice, Nitra, Trnava, Topoľčany, Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Piešťany, Myjava, Senica.
- Severoslovenský kraj: Trenčín, Púchov, Považská Bystrica, Čadca, Žilina, Martin, Ružomberok, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš.
- Stredoslovenský kraj: Šahy, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica, Brezno, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava.
- Východoslovenský kraj: Poprad, Stará Ľubovňa, Bardejov, Prešov, Spišská Nová ves, Košice, Svidník, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Michalovce, Veľké Kapušany.
Nové rozdelenie okresov nebude žiadny nový vytvárať, naopak, niektoré sa majú rušiť. Najviac ich zmizne zo Západného Slovenska, napríklad vínny okres Pezinok, ale aj Galanta či Komárno. Práve zrušenie posledného menovaného pobúrilo maďarskú komunitu žijúci na Slovensku s mimoparlamentnou stranou, ktorá informácie o novom delení zverejnila.
Ministerstvo argumentovalo, že zlúčenie niektorých okresov a zánik iných zlepší zvyklosti a denný režim obyvateľov daných regiónov. Meniť by sa nemali žiadne údaje z občianskych preukazov (ani miesta vydania), preto by tento krok ľudí nezaťažil občanov výmenou dokladov.
Ďalším dotknutým je región Spiša, ktorý je aktuálne rozdelený medzi samosprávy Prešovského a Košického kraja. Po novom by spadal pod jeden, a to konkrétne Východoslovenský kraj a tvoril by samostatný okres. Ministerstvo nespresnilo, či by to štátnu kasu odľahčilo od bežnej prevádzky samospráv a okresov.
Okresy a ich subregióny
To však stále nie je všetko. Navrhnutý je aj nový systém takzvaných subregiónov, ktoré budú priliehať každému okresu. Nie každý okres však bude mať aj vlastné subregióny. Bez nich by ostali napríklad Brezno, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica či Bardejov a to aj napriek ich pomerne veľkej rozlohe.
Naopak, veľa subregiónov by mali okresy Trnava, Žiar nad Hronom, Spišská Nová Ves, Piešťany či Nové Zámky. Práve do posledného zmieneného by spadalo spomínané Komárno. Systém by mal viac subregiónov ako je dnes okresov, konkrétne by ich vzniklo 118 a každý by bol pomenovaný podľa jeho najväčšieho mesta.
Bratislava s Košicami budú najväčšie aj najľudnatejšie
Najväčšími krajskými aj okresnými mestami by ostali Bratislava s Košicami, ktoré budú zároveň aj najľudnatejšími. Naopak, o titul okresného mesta by prišli napríklad Zlaté Moravce, Kežmarok, Pezinok, Ilava, Bytča, Partizánske či Nové Mesto nad Váhom.
Zmena nastáva aj po reforme automobilových ŠPZ, ktoré už po novom nezodpovedajú okresom, ale sú vydávané všade rovnako (začínajúc písmenami AA, ktoré sa budú s postupnou zaplnenosťou meniť na AB, AC a tak ďalej).
Zmeny ostatnú na novej vláde
Napriek tomu, že prerozdelenie Slovenskej republiky mala súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení, nepredpokladá sa, že by to mohla stihnúť. Ministerstvo vo vyjadrení pre tvnoviny.sk uviedlo, že proces sa zatiaľ nachádza vo fáze prvotných neoficiálnych stanovísk. Samosprávy by sa mali k situácii vyjadriť v nasledujúcich mesiacoch.
Tak ako v prípade prvotného delenia Slovensko na zlome storočí, aj teraz to vyzerá tak, že za jedno vládne obdobie sa nepresadí. Súčasná vláda je aktuálne je v menšine, parlament jej vyslovil nedôveru a kvôli blížiacim sa septembrovým voľbám sa nepredpokladá, že by takáto veľká reforma vôbec stihla prísť do parlamentu, o jej schválení ani nehovoriac.
Rozhodnutie, či Slovensko ostatne v dnešnej podobe, alebo sa zmení prakticky na nepoznanie, preto ostatne na novej vláda, ktorá vzíde z výsledkov septembrových volieb. Nový kabinet môže všetko zmeniť, ale aj veci výrazne posunúť ďalej až k následnej reforme. Osud mapy Slovenska je preto aktuálne zatiaľ nejasný.
Zdieľať na
Zdieľaní