Pred desiatimi rokmi bola terchovská muzika zapísaná do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Zápis tohto prvku zviditeľnil obec vo svete a jej interpretom z Terchovej a okolia dodal sebavedomie. Pre TASR to uviedol riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak.
V sobotu 5. augusta patril večerný program medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni Terchovskej muzike. Divákom chcel priblížiť, prečo si táto tradícia významný zápis zaslúžila.
Patrnčiak pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika. „Boli sme pri tom, keď sa hlasovalo a keď sa oslavovalo. V Baku som vyriekol, že pokiaľ budeme múdri a budeme s tým vedieť naložiť, tak nám to bude na osoh. Ak nie, tak to bude iba na trápenie. Po desiatich rokoch môžem povedať, že zatiaľ nám to slúži na osoh,“ zhodnotil.
Podľa slov šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja, bol zápis Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO vyvrcholením vyše 120-ročnej snahy celých generácií terchovských muzikantov. „Okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa pamätníkov mala takmer každá terchovská osada vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na veľmi malom priestore,“ podotkol.
Ďalej vysvetlil, že klasickú drevenú trojku (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr obohatili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc. „Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Hoci muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením, nič jej to neuberá na kráse. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú spevom a zvyšujú tak expresívnosť prejavu,“ skonštatoval Cabadaj.
Zdieľať na