Pôvodne som začal písať o križiackych vojoch prvej a tretej krížovej výpravy prechádzajúcich cez Uhorsko a stretoch a udalostiach, ktoré sa odohrali na našom území. Ponoril som sa do štúdia historických udalostí, ako boli obliehanie hradu Mošoň križiakmi či dohoda medzi Kolomanom a Godefroyom z Bouillonu, ktoré k týmto obrovským udalostiam patria.
Avšak pri štúdiu tejto témy som natrafil na odpoveď na otázku, ktorá ma trápila už skoro 20 rokov. Objavil som svoju archu zmluvy – Normanov v Uhorsku.
Ako sa to začalo?
Písali sa dvetisíce roky, historické skupiny, vtedy nazývané šermiarske skupiny, prejavovali veľký záujem o históriu, ktorá sa netýkala nášho územia. Dobre to poznáte, viete, aké sú pútavé dokumenty a literatúra o anglických kráľoch a francúzskych stredovekých konfliktoch. Takisto aj ja som sa zaujímal prevažne o Francúzsko, tým som determinoval vývoj mojej šermiarskej skupiny Argyll a začali sme rekonštruovať Normanov.
Už ako mladý chlapec som svoj záujem o históriu staval na rytieroch a neskôr na križiakoch. S pribúdajúcimi rokmi a vedomosťami získanými pri štúdiu histórie na PdF UK sa môj fókus z rytiera – križiaka posunul na križiaka – Normana. Nakoniec som si zvolil svoje odborné zameranie – Normani z Normandie, zástupcovia bojovej elity 11. a 12. storočia.
Dobyvačná expanzia Normanov v 11. storočí sa stala témou mojej diplomovej práce. A Normani ako Viliam Dobyvateľ, Róbert Guiscard, Bohemund Tarentský a Tankred sa stali mojimi vzormi.
Historické skupiny sa začali rýchlo rozvíjať a čoskoro po tom, čo si šermiari vymenili historicko vyzerajúce, ale absolútne nehistorické sandále zvané „kristusky” za prešívané topánky, skupiny naokolo sa začali viac a viac zaujímať o lokálnu históriu.
Pamätám si, ako na festivale Kuria Vitkov pri Liberci mi dohováral vedúci Wotan: „Paľo, ale víš, tyto tvoje Normankové, však na co to děláš? Vždyť v životě nevkročili na Uherský dvůr. Proč se nepoohlédneš po něčem vašem, máte tam toho hodně hezkého!” Presviedčal ma český šermiar.
Dávalo to zmysel, ale Normanov som miloval. Počas môjho pôsobenia na univerzite a na šermiarskej rekonštruktorskej scéne som stále študoval o nich viac a viac. O ich vojenstve v 11. a 12. storočí, o ich živote a všetkých aspektoch s tým spojených, či išlo o religiu, spoločnosť, filozofiu, až po nepatrné detaily, aké dlhé rúčky mali na drevených lyžiciach, ktorými jedli, a čo používali ako toaletný papier.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A tak s každým podobným rozhovorom som stále viac ostával roztrieštený vo vnútri – pokračovať a venovať sa niečomu, čo milujem, alebo sa presunúť na témy, ktoré sa dajú spojiť s dejinami, ktoré sa odohrávali v našej časti Európy?
Indícia a márne nádeje
Prial som si získať jasný dôkaz pôsobenia Normanov na území Uhorska. Ale aj keď som natrafil na indície a zmienky, kde sa Normani spomínajú aj v súvislostiach s Uhorskom, nikdy sa mi nepodarilo dostať konkrétne potvrdenie z vierohodného prameňa.
Dokonca aj kapacita P. Dvořák pri svojom rozprávaní o Arpádovcoch, Kolomanovi a Almošovi spomenul Normanov. Hneď som sa nadchol. Bohužiaľ, márne – túto časť histórie nerozviedol vo svojom rozprávaní. Neskôr som si s ním vymenil aj zopár emailov, ale túto otázku som nestihol položiť, p. Dvořák nás opustil. A tak moja honba za nedosiahnuteľným stále troskotala.
Nevyzeralo to dobre, a tak som sa rozhodol, že je čas sa vzdať svojej vášne a zavesiť Normanov na klinec. Povedal som si, že všetci naokolo majú pravdu a oveľa prínosnejšie bude študovať a reprezentovať históriu našich území. A tak som začal študovať 11. – 12. storočie v Uhorsku.
A práve tu som dostal ďalšiu indíciu. Znovu som natrafil na zmienku o Normanoch na našom území. Tentokrát sa písalo o Normanoch ako o osobnej garde kráľa Kolomana. To vyzeralo dosť zaujímavo, avšak malo to jeden háčik.
Indícia – ťažká cesta k pravde
V staršej historiografii sa často zamieňal význam slova Norman. Na strane jednej Norman = Northman = Severan = Škandinávec, v ľudovom pohľade Viking, čiže ide o 8. – 10. storočie. Na strane druhej je Norman rodák z Normandie už plne adaptovaného stredovekého vojvodstva na severe Francúzska viažuceho sa na 11. a 12. storočie.
Normani sú potomkovia severanov, ale nemôžeme ich hádzať do jedného vreca, pretože jeden je barbarský bojovník a druhý je obávaný rytier. A tieto zámeny pojmov robili veľa problémov pri výskume.
Konečne som mal konkrétnu stopu Normanov na uhorskom dvore ako osobnú gardu kráľa Kolomana. Ale musel som overiť, či naozaj išlo o Normanov alebo Northmanov – severanov – Vikingov. Potrebné bolo zobrať do úvahy všetky možné okolnosti a tu sa ich ponúkalo hneď viac. Napríklad to mohli byť posledné zvyšky tzv. Varjagov, ktorí slúžili byzantským cisárom ako elitná osobná stráž.
Uhorskí králi mali blízko k Byzancii, prebiehal tu ustavičný kontakt, a tak sa Koloman mohol inšpirovať cisárom. A moji Normani by neboli z Normandie, ale z Kyjevskej Rusi.
Preto som otvoril rozhovor s mojím dobrým kamarátom, historikom Dávidom Gregorom, vedúcim združenia SOH Milites Nobiles, špecialistom na 10. a 11. storočie na našom území. Dospeli sme vtedy k tomu, že skôr pôjde o osobnú gardu inšpirovanú Byzanciou – Normanov ako nositeľov varjagského etnika a nie feudálov z Normandie.
Nasvedčoval tomu aj trend, ktorý sa niesol cez celý stredovek, že východné európske kráľovstvá boli prinajmenšom o pol storočia pozadu od Francúzska, čo udávalo vtedy trendy skoro vo všetkých odvetviach – feudalizme, vojenstve, móde, rytierstve atď.
Zoberme si napríklad rok 1095. Vo Francúzsku činy rytierov a kráľov inšpirujú hrdinské rytierske básne podávané z úst bardov, objavujú sa tu základy kurtoázie (dvorskej lásky), pričom v Uhorsku prebiehajú brutálne bratovražedné konflikty o trón, ktoré svojím priebehom a povahou skôr pripomínajú barbarské legendy.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Všetko naznačovalo, že predsa to boli Northmani – severania, a nie Normani. A tak som znova zvesil hlavu a tému Normanov v Uhorsku odložil do zaprášenej poličky.
Za všetkým hľadaj ženu
Jednou zo zásadných vecí, ktoré mi v tom čase bránili zistiť viac, bolo meno jednej ženy – prvej manželky uhorského kráľa Kolomana.
Záznamov z tohto obdobia je málo a správnosť či nesprávnosť jej mena neovplyvňovala fakty, že bola princeznou, manželkou kráľa, matkou jeho detí a rodičkou nasledovníka uhorského trónu Štefana II. Ovplyvňovalo to ale príbeh spojený s Normanmi v Uhorsku.
Maďarské dejepisectvo ju volalo Buzilla a slovenská historiografia rovno spod pera Františka Víťazoslava Sasinka ju menovala Pusilla.
…obzrel sa Koloman po neveste, Harduin biskup rábsky, a župan Tomaš vybrali sa k cielu tomu do Sicilie. Roger veľvojvoda Sicilie privolil. a potom keď manželský závazok medzi Kolomanom a Pusillou, dcérou tamtoho uzavretý ano i kroz Almusa a krajinských veľmožov podpísaný bol, Pusilla zprevádzaná Olivierom a Ratoldom z Caserty, z pristavu Terano Dopravená bola na breh staro-belo-hradský Vincurius. jedou zo županov uhorských prijal ju tuna s 5000 mužami a doprevadil Pusillu ku Kolomanovi. Svadba kráľová oznamená bola celej krajine a všady pod zeleným, s krepčením a hudbou oslávená bola…
Dejiny Kráľovstva Uhorského, Diel I., 1869, Fr. V. Sasinek
Meno Pusilla však vzniklo z nesprávneho čítania slova pucelle/puella, čo znamená po taliansky panna. Vďaka novším výskumom sa zistilo, že jej meno bolo Felícia, ktorá bola dcérou sicílsko-normanského grófa Rogera I. A práve ona sa stala najdôležitejším spojivom v mojom pátraní.
Rendezvous s Normanmi
S normanskou princeznou prišiel aj jej dvor. Historik Sasinek uvádza číslo 5000 mužov, ale predpokladám, že je to zveličenie. Avšak vzhľadom na vysoké postavenie Felície ako sicilsko-normanskej princeznej a nevesty kráľa Uhorska to bol určite veľký zástup ľudí.
S budúcou uhorskou kráľovnou sem prišli jej dvorné dámy, služobníčky, sluhovia, učitelia, umelci, hudobníci a v neposlednom rade jej osobná garda – šľachtici, rytieri. A vďaka tomuto manželskému zväzku sa objavili obávaní, ctižiadostiví, bojovní Normani, postrach a elita vojenstva 11. storočia aj v Uhorsku.
Zaujíma ma, ako to mohlo vtedy vyzerať. Predpokladám, že Koloman sa týmto rytierom tešil, vedel, že dostal do svojich rúk vojenský tromf. Skoro celý život bojoval proti svojmu bratovi Almošovi, ktorý sa chcel stať uhorským kráľom. Múdro využil túto rytiersku elitu a spravil z nich svoju osobnú stráž. Veď kto by bol lepší na takúto úlohu než hrôzostrašní Normani?
Ako to bolo ďalej s Normanmi v Uhorsku, je zatiaľ nenapísaný príbeh – nová rozsiahla kapitola hodná historického bádania. Môj sen sa však splnil – našiel som Normanov v Uhorsku.
Ale načrtla sa mi nová predstava – chcel by som ten príbeh zhmotniť. Na to bude potrebný dôkladný prieskum, analýza a až potom príde čas na zovšeobecnenie, takže nesľubujem vám, že bude tak rýchlo. Ale jedného dňa vám budem rozprávať o tom, ako Normani ovplyvnili dejiny Uhorska.
Zdieľať na
Zdieľaní