Je pravda, že vyšší vek je dôvodom nespavosti? Kedy sa nespavosť najčastejšie vyskytuje a ako s ňou môžete bojovať? Tieto otázky sme za vás položili odborníkom z rôznych vedných oblastí.
Sú problémy so spánkom vo vyššom veku prirodzené?
Odborníkov sme sa spýtali, či sú problémy so spánkom u seniorov prirodzeným javom. Tu sú ich odpovede.
MUDr. Mária Petrincová
Doktorka Mária Petrincová absolvovala všeobecné lekárske vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Po získaní atestácie v odbore neurológia sa venuje ambulantnej praxi v súkromnom medicínskom centre Hippokrates v Bratislave, ktoré vzniklo ako rodinná poliklinika už pred vyše dvadsiatimi rokmi.
Doktorka Petrincová vysvetľuje, že je potrebné rozlišovať tzv. sekundárnu a primárnu insomniu (nespavosť). „V prípade nespavosti vo vyššom veku je potrebné si uvedomiť aj to, že s pribúdajúcim vekom sa mení dĺžka i štruktúra spánku. To avšak neznamenaná, že nespavosť je vo vyššom veku prirodzeným javom. Nespavosť sa často spája s inou telesnou chorobou či psychickým stavom – vtedy hovoríme o sekundárnej insomnii.“
Ako doplnila: „Nespavosť môžu vyvolávať interné ochorenia, neurologické, poruchy hormonálnej regulácie, bolestivé stavy, urologické ťažkosti, psychiatrické poruchy. Porucha spánku sa môže objaviť aj ako nepriaznivý účinok niektorých liekov. Keďže tieto ochorenia trápia väčšinou ľudí vyššieho veku, nespavosť sa logicky u starších ľudí vyskytuje častejšie.
Primárna insomnia má príčiny inde. „Tá najčastejšie vzniká v stresovom období s občasnými periódami sťaženého zaspávania alebo nespavosti. Nespavosť sa teda nevyhýba ani skupine mladých ľudí, najmä v podmienkach dnešnej spoločnosti a doby,“ vysvetlila doktorka Petrincová.
PhDr. Tibor Hrozáň
Doktor Hrozáň pôsobí ako klinický psychológ a psychoterapeut v poliklinike v Bratislave. Má 36-ročnú klinickú prax a jeho hlavným zameraním je psychoterapia.
Doktor Hrozáň tiež potvrdzuje, že vyšší vek nemusí byť automaticky dôvodom nespavosti. „Nemyslím si, že pri vyššom veku máme počítať ako s normou – že je aj nespavosť. Normálna vo vyššom veku je nižšia dĺžka času spania, na druhej strane však môže byť v norme aj potreba pospať si aj druhý, či tretíkrát cez deň. Je fakt, že v starobe je už menej pohybu, zmenený metabolizmus, všetko sa v človeku nenápadne posúva, mení. Teda aj dĺžka spánku a jeho efekt sa dá očakávať, že budú iné ako v mladom organizme. No nespavosť, ako kategória poruchy spánku, automaticky byť vo vysokom veku nemusí.“
Ako si teda poradiť s nespavosťou?
Odborníci nám vysvetlili, či na nespavosť postačia babské rady alebo treba siahnuť po liekoch. Tu sú ich odporúčania:
Mgr. Ondřej Čalovka
Ondřej Čalovka z Hedepy, platformy pre online terapiu, radí: „Skôr, ako sa človek uchýli k užívanie liekov, je dobré zamerať sa na spánkovú hygienu. Niekoľko hodín pred spaním nepiť žiadne kofeínové nápoje, mať cez deň dostatok fyzickej aktivity, nechodiť spať cez deň, večer nepoužívať zariadenie vyžarujúce modré svetlo, teda televízor mobil, počítač… Súčasne je dobré spať vo vyvetranej, trochu chladnejšej miestnosti, v tichu a v tme. Pred spaním je vhodné mať pokojnejšie aktivity, ako sú čítanie či príjemné aktivity ako sex. Pokiaľ sa situácia nelepší, je dobrá konzultácia s lekárom.“
MUDr. Mária Petrincová
Doktorka Petrincová tiež prízvukuje správnu spánkovú hygienu. „Nie je vhodné sa prejedať, minimálne 2 hodiny pred spaním by sa nemalo jesť vôbec. Pred spánkom by sme sa nemali zaoberať riešením závažných tém, ktoré nás môžu rozrušiť. Do postele by sme si mali ľahnúť primerane unavení, je vhodné ísť si ľahnúť a vstávať v rovnakom čase. K spánku si môžeme pomôcť celkovým upokojením našej mysle, napríklad meditovaním, jógou, relaxačným kúpeľom. Zlepšenie môžu priniesť i bylinky – rôzne čaje či levanduľový vankúš, aromatické sviečky.“
Pri liekoch buďte opatrný a neváhajte sa poradiť s lekárom. Doktorka Petrincová objasňuje informáciu o melatoníne, o ktorom má mnoho ľudí mylnú predstavu. „Väčšiu opatrnosť treba pri užívaní melatonínu. Väčšina ľudí si myslí, že melatonín je prírodným liekom na spanie. To je však veľký omyl. Samotný melatonín totiž spánok nevyvoláva, je len akoby signalizátorom tmy, to znamená, že dáva signál mozgu, že sa má pripraviť na noc. Teda, ak sa užíva večer alebo vtedy, ak je tma, môže melatonín urýchliť prípravu na spánok. Ak sa však užije za denného jasu, vyvolá presne opačný účinok.“
Starostlivosť o dušu je rovnako dôležitá ako spánková hygiena
Ako už bolo objasnené na začiatku, nespavosť u starších ľudí sa nevyskytuje automaticky len preto, že vek má už vyššie číslo. Doktor Hrozáň dodáva dôležitý fakt: „Aj starý človek je plnohodnotným človekom s veľa rôznymi potrebami, ktoré sú dôležité pre jeho pokoj. Ak zostaneme u starého človeka, v jeho referovaní o jeho problémoch so spaním, v chápaní iba na úrovni babských rád, či ignorantských jednoslovných doporučení, potom nám uniká možnosť priblížiť sa k tomu človeku.“
„Ďalším dôležitým aspektom pre očakávanie normálneho spánku by malo byť naplnenie potreby prežiť deň zmysluplne a vzťahovo naplňujúco. Ak som sám, frustrovaný samotou a izoláciou, ak ma cez deň nikto neosloví a sám neviem normálne zdieľať svoje bytie s iným človekom, bývam frustrovaný, emocionalita je pod tlakom. A ani pokojný spánok potom nebude prichádzať. Sledovať teda treba aj kvalitu emočného a aktivačného naplnenia. Spánok býva veľmi citlivým a pravdivým indikátorom problémov napríklad duše človeka,“ doplnil doktor Hrozáň.
Zdieľať na