Nová štúdia zistila, že určité povahové črty môžu byť kľúčovým faktorom v tom, či sa u ľudí neskôr v živote vyvinie mierna kognitívna porucha. Byť svedomitejší a extrovertnejší vám pomôže udržať si mentálne zdravie o čosi dlhšie, zatiaľ čo vyššia úroveň emocionálnej nestability (alebo takzvaného neuroticizmu) zvyšuje šance na kognitívny pokles – hovorí štúdia zverejnená v Journal of Personality and Social Psychology.
Kognitívny pokles, alebo kognitívne poruchy predstavujú zhrnutie rôznych diagnóz, ktoré súvisia s mentálnym zdravím človeka a nepriaznivo ho ovplyvňujú.
Môže za to aj celoživotné správanie
„Osobnostné črty odrážajú relatívne trvalé vzorce myslenia a správania, ktoré môžu ovplyvniť zdravé a nezdravé správanie a myšlienkové vzorce počas celého života,“ uviedla vedúca autorka štúdie Tomiko Yoneda, postdoktorandka psychológie na University of Victoria v Kanade.
„Nahromadenie celoživotných skúseností môže potom prispieť k náchylnosti na konkrétne choroby alebo poruchy, ako je mierna kognitívna porucha, alebo prispieť k rozdielom v schopnosti odolávať neurologickým zmenám súvisiacim s vekom,“ povedala.
„Špecifické vlastnosti môžu zvýšiť riziko (ochorenia) z pohľadu celoživotného správania, ktoré predurčuje človeka k rozvoju kognitívneho poklesu alebo Alzheimerovej choroby,“ povedal doktor Richard Isaacson, riaditeľ Kliniky prevencie Alzheimerovej choroby v Centre pre zdravie mozgu na Schmidt College of Medicine.
Kľúčové osobnostné črty
„Neuroticizmus je špecificky jedna črta, ktorá prichádza do úvahy (pri kognitívnom poklese), a minulé metaanalýzy to tiež ukázali. Premýšľanie a obavy sú spojené s menším objemom mozgu,“ uviedol Isaacson, „Nie je však jasné, čím presne to je spôsobené a aké nervové cesty sú za to zodpovedné. Biomarker na to v skutočnosti neexistuje, takže je ťažké to dokázať.“
Štúdia analyzovala osobnosti takmer 2 000 ľudí, ktorí sa zúčastnili tohto výskumu. Štúdia skúmala úlohu a vplyv troch kľúčových osobnostných čŕt – svedomitosť, extroverzia a neurotizmus – na to, či ľudia prežili kognitívny úpadok v neskoršom živote, alebo nie. Neurotizmus je osobnostná črta, ktorá taktiež ovplyvňuje, ako dobre človek zvláda stres.
Neurotickí ľudia pristupujú k životu v stave úzkosti, hnevu a sebauvedomenia a často vidia menšie problémy ako beznádejne ohromujúce alebo ohrozujúce. Svedomití ľudia majú tendenciu mať vysokú úroveň sebadisciplíny a sú organizovaní a zameraní na cieľ, zatiaľ čo extroverti sú nadšení zo života a často asertívni a spoločenskí.
Extrovertnejšie majú šancu sa ochoreniam vyhnúť
Ľudia s vysokým skóre svedomitosti alebo nízkym skóre neurotizmu mali v priebehu štúdie výrazne nižšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie mierna kognitívna porucha. Byť extrovertný a spoločensky angažovaný môže teda skutočne udržať kognitívne poruchy na uzde dlhšie.
Každých ďalších šesť bodov, ktoré osoba získala na škále svedomitosti, bolo „spojených s 22 %-tným znížením rizika prechodu z normálneho kognitívneho fungovania na miernu kognitívnu poruchu,“ povedala odborníčka. Uveďme príklad: Takýto 80-ročný človek s vysokou dávkou svedomitosti bude bez problémov žiť ešte ďalšie dva roky bez problémov s mentálnym zdravím v porovnaní s tými, ktorí dosiahli nízke skóre.
Zdá sa, že byť viac extrovertný a spoločensky angažovaný ponúka ďalší rok života bez demencie a iných porúch. So stúpajúcou úrovňou neurotizmu však rástlo aj riziko prechodu do kognitívneho poklesu: každých ďalších sedem bodov na škále „súviselo s 12 %-tným zvýšeným rizikom (vzniku kognitívnej poruchy),“ čo by sa mohlo premietnuť do straty aspoň ďalšieho roka zdravého života.
Zdieľať na