Deti boli vždy môj život. Láska k nim sa neprejavovala len v mojom vzťahu k synovi Andrejovi, ale ovplyvnila ma aj pri výbere povolania. Vyše dvadsať rokov som pracovala v škôlke. Tu som tiež videla rozdiely v pomeroch, z akých jednotliví škôlkari pochádzali. Nie každý mohol mať najmodernejšie oblečenie, najnovšie hračky. Vždy mi bolo ľúto tých, ktorých rodičia boli na tom finančne horšie. S manželom sme dúfali, že aj náš Andrej bude mať len toľko potomkov, koľko bude môcť uživiť.
Syn bol celý otec. Nielen výzorom, ale aj povahou a záľubami. Keď skončil školu, rozhodol sa ísť v manželových šľapajach. Začal pracovať ako šofér autobusu. Tu spoznal aj svoju budúcu manželku Soňu. Bolo to ako z filmu. Soňa zabudla vystúpiť a previezla sa až na konečnú zastávku. Pre nich to bol paradoxne začiatok ich vzťahu. Vonku snežilo a bolo hlboko pod nulou. Andrej sa jej ponúkol, nech vyčká v autobuse, kým pôjde naspäť. Jeden druhému si padli do oka a začali sa stretávať.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Nevesta nás podrazila – pripravila nášho syna o byt
Sonka mala trojročného syna z predošlého vzťahu. Andrej to nebral ako prekážku. Malého Peťka si obľúbil a prijal po čase za svojho. Mladí sa po dvoch rokoch vzali. Narodil sa im Matúško. O rok na to Martin. Aj keď Andrej mal čo robiť, aby ich všetkých uživil, žili ako celkom šťastná rodina.
Blížil sa koniec roka, keď sa Soňa Andrejovi zdôverila, že by si veľmi priala ešte jedno dieťa, dievčatko. Andrej sa mi s tým sám priznal. Nebol si istý, či je to najlepší nápad. Už aj tak obracali každú korunu. Nevedel si to predstaviť. Nakoniec sa so Soňou dohodli, že počkajú. Ak by si Andrej našiel lepšie platenú prácu, ďalšiemu dieťaťu by sa nebránil.
Veľké bolo synovo prekvapenie, keď mu Soňa o tri mesiace oznámila, že je opäť tehotná. Tiež som sa divila, ako je to možné. Nie že by som nevedela, ako k tomu môže prísť. Skôr som ostala zarazená. Vedela som, že Soňa užíva tabletky proti otehotneniu. „Nechápem to. Soňa predsa berie antikoncepciu. Že vraj ani to však nie je stopercentná istota,“ vysvetľoval mi zmätený Andrej. Nechcela som synovi povedať, že tomu neverím. Myslela si ale svoje. Bola som presvedčená, že Soňa skrátka tabletky tajne vysadila. Samozrejme Andrejovi som to povedať nemohla. Už by s tým aj tak nič nenarobil.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Milenku mi poradili vlastné deti – poslúchol som a som rád
S rastúcim Soniným bruškom som pochybnosti potlačila a začala sa tešiť na ďalšie vnúča. Na ďalšiu zimu sme privítali Simonku. Aj som bola rada, že konečne je v rodine ďalšie dievča.
Simonka bola veľmi dobré a pokojné dieťa. Robila nám radosť všetkým. Vedela vyčariť úsmev na tvári komukoľvek. Žiaľ, Andrej skoro všetky krásne momenty so svojou dcérou premeškal. Pracoval za dvoch, aby rodinu uživil. V robote bral zmeny navyše. Ak sa dalo, chodil aj na brigády. Buď dokladal tovar alebo išiel pomáhať na stavbu. Vrátil sa vždy vyčerpaný. Keď si aj chcel užiť zopár chvíľ s dcérou, buď už alebo ešte spala. Nepočul jej prvé slová, nevidel jej prvé krôčiky. Na svoju mamu bola Simonka taká naviazaná, že aj keď boli občas všetci doma, pýtala sa na ruky len od Soni. Od Andreja sa nenechala. Videla som, že Andrej je z toho zarmútený. Začal bývať unavený, podráždený, hašterivý.
Chcela som, aby Andrej trocha zvoľnil pracovné tempo. „Ale mami, vieš aké máme výdavky? Musím makať, aby sa mala moja rodina dobre.“ Pokúsila som sa teda pohovoriť si so Soňou. Simonka mala už vyše dvoch rokov, ja už som bola na dôchodku. Navrhla som teda Soni, že by sa pokojne mohla začať obzerať po nejakej práci. O dcéru sa jej rada postarám. A aspoň nebude pod stresom, keď už Simonka pôjde do škôlky a bude si chcieť nájsť robotu čím skôr. Sonina odpoveď ma prekvapila. „S Andrejom máme inú predstavu. Ja som nebola rodičmi vedená k tomu, aby som robila, ale aby som sa starala o deti.“ Bolo mi jasné, že Soňa sa tak skoro do práce nepoženie.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mám mladšieho milenca, dcéra sa za mňa hanbí
Tento rok oslávi Simonka päť rokov a Soňa je stále doma. Hovorí si žena v domácnosti. Tam, kde muž nosí do rozpočtu toľko peňazí, že z toho vyžijú všetci, je to iné. V synovom prípade však vidím, že sa ide zodrať, zatiaľ čo jeho žena je lenivá a do roboty sa jej nechce. Navyše si myslím, že ak sa niekto rozhodne mať dieťa, musia to chcieť obaja. V Andrejovom prípade tomu nebolo celkom tak. Ja sa nechcem do svojho syna ani jeho života starať, ale mám o neho strach. Bojím sa, že sa nakoniec upracuje do úplného vyčerpania.
Poznáte podobný príbeh? Ako sa skončil? Napíšte aj ostatným čitateľom do diskusie alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk. Možno si ho už nabudúce prečítate v tejto rubrike.
Zdieľať na