Určite sa zhodneme, že pokojné zázemie a dobré vzťahy v rodine sú veľmi dôležité pri výchove detí. Veľakrát to tak ale nie je. Deti vyrastajú v rôznych rodinách, z rôznych pomerov. Ja som bola jedným z tých detí, ktoré to doma nemali ružové. Volám sa Daniela a toto je môj príbeh.
Rodičia sa často hádali a občas to neostalo len pri kriku, ale prišlo aj k domácemu násiliu. Ako každé dieťa, ktoré zažíva podobné situácie, aj ja som bola častokrát smutná, unavená a odrazilo sa to aj na mojom správaní v škole. Vždy som mala dobré známky, patrila k tým šikovnejším, ale čím horšia bola situácia doma, o to ťažšie sa mi udržiavalo miesto dobrej žiačky.
Otec bol vždy ten prísnejší a o trojke z písomky nechcel ani počuť. Vravel, že ak nebudem mať dobré známky, budem musieť chodiť na bojový šport. Že ak nebudem múdra, budem aspoň silná. Neznášala som to. Nevedela som povedať pravdu. Pravdu o tom, prečo sa moje výsledky v škole tak zhoršili. Otcovi nedochádzalo, že na vine sú oni, rodičia.
V tomto kolobehu som žila dlho, ani si už nepamätám koľkokrát som videla svoju mamu opitú či v slzách. Nevedela som, či mama pije kvôli otcovi alebo či otec robí doma scény, pretože mama si rada uleje nejeden pohárik. V kolotoči hádok a kriku som prežila niekoľko rokov. Až kým sa v jeden deň nestalo niečo hrozné. Rodičia sa hádali, ako takmer každý večer. Mala som na ušiach slúchadlá, aby som ich nepočula. No aj cez hlasnú hudbu som zrazu začula výkrik a neskutočný buchot.
Bola to mama, ktorá spadla zo schodov. Hneď ako som ju zbadala, zavolala som sanitku. Otec bol v takom šoku, že iba neveriacky stál a mlčal. Dodnes vidím to zdesenie v jeho očiach. Otec povedal, že mala vypité, potkla sa a neudržala rovnováhu. To, kde bola pravda, vedia len oni dvaja. Chvalabohu, pád prežila. Mala zlomenú kľúčnu kosť a otras mozgu. Keďže mama potvrdila verziu, že pod vplyvom alkoholu nevedela, čo robí a ledva stála na nohách, ďalšie kroky polícia nepodnikla.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec pil a mlátil nás, mama sa tvárila, že je všetko v poriadku
Od toho incidentu som nemohla dobre spávať. Bola som na tom určite horšie ako moji rodičia. Tí nevyzerali, že by ich veľmi trápilo, čo sa stalo. Priveľmi rýchlo na celú vec zabudli a doma sme už nikdy o tejto udalosti nehovorili. Mňa však stále trápili nočné mory, uprostred noci som sa budila celá vyľakaná. Pomohla mi až návšteva psychológa. Nehanbím sa za ňu. Myslím si, že každý, kto si nevie rady so svojimi pocitmi a utrpel traumu kvôli rodinným vzťahom, by mal vyhľadať odbornú pomoc. Mne to neskutočne pomohlo pohnúť sa ďalej.
Dnes žijem so svojím partnerom a dvoma deťmi v malej dedinke neďaleko hlavného mesta. Snažím sa byť dobrým príkladom svojím deťom a ak ide o konflikty, nikdy sa pred deťmi hlasno nehádame. Problémy riešime s chladnou hlavou a v pokoji. Jediné, čo ma občas trápi je to, že dodnes neviem, ako to naozaj bolo. Či mama spadla sama, alebo v tom mal prsty aj môj otec.
Zdieľať na