Pravdivý príbeh: Celý život sme túžili po domčeku, náš sen o ňom sa však rozplynul

Pravdivý príbeh dom

Spolu s narastajúcimi cenami sa rozplynul aj môj sen o rodinnom dome (Zdroj: GettyImages)

Už ako pubertiačka som snívala o šťastnej rodine. Milujúci manžel, dieťa, pes a, samozrejme, mať svoj vlastný dom. Predstava domova mala konkrétnu podobu: dom s farebnými oknami, balkóny s muškátmi a záhrada. Všetko postupne do môjho života prišlo.

Najskôr milujúci manžel Števko, neskôr dcéra Kristínka aj syn Ferko. Dokonca aj toho psa máme, malého yorkšíra, ktorého voláme Hugo. Na pohľad ideálna rodina, ktorej nič nechýba. No nie tak celkom. Chýba nám domov. Viem, že to vyznie možno trochu pateticky a možno ma niektorí z vás aj odsúdia. S manželom pochádzame z mimoriadne skromných rodinných pomerov, neraz sme žili z výplaty do výplaty.

Na vlastný byt sme nemali a s deťmi sme celé ich detstvo strávili v podnájmoch v 2-izbových bytoch. Keď sa naša finančná situácia zlepšila, začali sme si odkladať peniaze z mesiaca na mesiaca. Po čase sa nám vytvorila aj zaujímavá finančná rezerva. Vedeli sme však, že ju nechceme dať do kúpy bytu. Začali sme sa preto obzerať po domčekoch.

Čoskoro sme zistili, že oveľa lacnejšie nás výjde kúpiť pozemok a postaviť si vlastný dom. Aj sme sa tak doma dohodli. Vedeli sme, že to bude náročné, ale rozhodli sme sa ísť do toho. Vhodný pozemok sme začali hľadať v júli 2019. Ja som v tom čase mala 44 rokov.

Kto si to nezažil nevie, aké náročné je nájsť vhodnú parcelu v ako-tak blízkom okolí (rozumej aj 50 kilometrov) od hlavného mesta, určenú na výstavbu rodinného domu v aspoň minimálne rozvinutej dedine. Inzeráty sme mali všade, aj sme v mnohých dedinách hádzali do schránok inzeráty s dopytom.

Keď sme aj niečo našli, vždy sme boli aspoň tretí v poradí, alebo sa kupujúci pretekali v tom, kto dá viac peňazí. Šialená doba. Do toho prišla korona. Nikto nevedel, čo bude, ako bude. Zrazu však ľudí, ktorí chceli bývať v dome, bolo neúrekom. Šialene stúpla cena za pozemky aj domy. Nevedeli sme, čo robiť. Vyčkávali sme. Neraz sme to hľadanie aj vzdali.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Pravdivý príbeh: Vzdal som sa rodinného bohatstva, dôvod je viac ako smutný

Našťastie, sa nám podarilo nájsť vhodnú parcelu. Menší pozemok, stromčeky na ňom, menšia dedina, ale boli sme radi, že aspoň niečo. Nabrali sme odvahu a išli do toho. Po úvodných papierovačkách a opletačkách v banke sme po pár mesiacoch oslavovali naše meno na liste vlastníctva. Mohlo sa začať plánovať, čo s domom.

Ako som vyššie uviedla, na pozemku boli stromčeky. Iba náletová drevina. Vybaviť povolenie na odpílenie týchto stromov však zabralo neuveriteľných 5 mesiacov. Počas toho sme sfinalizovali to, ako by mal náš nový domov vyzerať. Stačilo vybaviť iba papiere spojené so stavbou a stavebným povolením. Ani v najhoršom sne som nečakala, že to zaberie viac ako rok a pol!

Vyjadrenie niektorých úradov s lehotou do 30 dní je iba výsmech ľuďom. Maximálne tak telekomunikácie to dodržali, inak nikto. Každý niečo potreboval, každému niečo chýbalo. Navyše, nie nadarmo sa hovorí, že sused sa vyfarbí buď počas toho, ako bývate alebo počas toho, ako staviate. Naši susedia dali námietku voči všetkému možnému. Neoprávnene.

To nám však tiež predlžovalo čas, spôsobovalo neskutočný stres, nervy aj únavu. S manželom sme sa, pochopiteľne, začali kvôli tomu viac hádať. Odnášali si to aj deti, ktoré boli v našom dusnom prostredí.

Počas toho viac ako roka však išli stavebné materiály neskutočne hore. Do toho alarmujúca výška úrokov pri hypotékach spôsobila, že už zrazu nemáme dostatok finančných prostriedkov na výstavbu domu. Nech sme to rátali akokoľvek, z tej či onej strany, nedá sa. Veď len v potravinách nechávame mesačne o minimálne 200 eur viac v porovnaní s obdobím, kedy sme len uvažovali o dome. Do toho nerátame zdražovanie ostatných vecí.

Mimoriadne ma to bolelo, avšak s manželom sme dospeli k rozhodnutiu, že pozemok musíme predať. Rozlúčila som sa tak s predstavou, že raz bude náš sen stáť. Možno si poviete, že je to malichernosť. Nikdy sme však vlastné bývanie nemali. Celý život sme v podnájmoch a chceli sme raz bývať v dome. Pestovať si zeleninu, kosiť trávnik, mať pohodu.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Liter mlieka za vyše 14 eur či obed za euro? Porovnali sme výdavky vo svete aj u nás, Bratislava je odtrhnutá od reality

Namiesto toho predávame pozemok za takmer tú istú cenu, za akú sme ho kúpili a rozmýšľame, čo s našou rodinou bude ďalej. A ja sa pýtam, v akej hroznej dobe žijeme a ako fungujú naše úrady. Je toto celé vôbec normálne?


Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame