Mal som šťastie na dobrý kolektív v práci. Neboli sme len kolegovia, ale aj kamaráti. Pomáhali sme si, vedeli sme aj čím si každý z nás prechádza v súkromí. Boli sme v kancelárii piati, tri ženy a dvaja muži. Ja som si rozumel najmä s najmladším Filipom.
Tešil som sa, keď si Filip našiel vážnu známosť. Táňa bola zábavná, vyznala sa v histórii a naučila Filipa na chodenie po horách. Boli spolu skoro šesť rokov. My sme už v kancelárii uzatvárali stávky, po ktorom víkende sa pochváli, že sa zasnúbili. Prehrali sme všetci, Filip nám oznámil, že sa s Táňou rozišli. Rozchod iniciovala Táňa, Filipa to poznačilo. Nebavilo ho nič, ráno chodil do roboty zničený, bolo vidno, že smútok zapíjal. Nevedel sa z konca vzťahu dostať, po trištvrte roku to bolo ako tak lepšie.
V tom čase nastúpila k nám do firmy nová kolegyňa. Nesedela s nami, ale stretávali sme sa zbežne na chodbách. Všimol si ju aj Filip. Potešili sme sa. Možno vďaka Veronike zabudne nadobro na svoju bývalú lásku. Trocha sme ich zoznámeniu sa dopomohli. V čase Vianoc sme zvykli chodiť na trhy. Zavolal som teda aj Veronikine oddelenie. Viac sme robiť nemuseli, Veronika bola totiž energická a ambiciózna žena. Bolo vidno, že Filip sa jej páčil. Tušil som, že tak ako si Veronika ide za svojím v práci, bude postupovať aj v súkromí.
Tí dvaja sa naozaj dali dokopy. Filipovi som to prial, hoci som si nebol úplne istý, či sa k sebe až tak hodia. Určite im to nesvedčalo tak ako s Táňou. Ale nebola to moja starosť, hlavne, že boli spolu šťastní. Veronika po roku z firmy odišla, takže sme o nej vedeli len od kolegu. Začali spolu bývať. Stávky, kedy príde Filip po víkende zasnúbený, sme ani nestihli rozbehnúť. Svadba bola v pláne hneď, ako Veronika ostala tehotná.
Bolo to trocha narýchlo, ale vraveli sme si, že ak sú spokojní, opäť to nie je naša vec. Lenže Filip sa nám začal meniť pred očami. Bol vážny, začal sa serióznejšie obliekať. Po robote s nami už nechcel nikam chodiť. Rýchlo domov za Veronikou. Chápal som, že s príchodom dieťaťa človek dospeje. Ale ja som mal tiež doma dve deti a s mojou manželkou sme si dopriali čas aj na kamarátov. Nášmu manželstvu to len prospievalo.
Keď som s tým Filipa podpichol, len odvetil, že Veronika je strašne žiarlivá a radšej nejde nikam, aby doma nemusel počúvať výčitky. Dúfal som, že Filip aspoň na každoročnom teambuildingu vypustí paru. Samozrejme, nešiel. Koľko môže vydržať muž, ktorý je pod papučou? Možno, ak je niekto taký typ, vyhovuje mu to. Filip však taký nikdy nebol. A mal som pravdu. Blížila sa firemná akcia, jubileum od vzniku. Účasť bola povinne dobrovoľná. Atmosféra bola uvoľnená, všetci sme sa prišli zabaviť. Popil som toho viac, ako by sa patrilo. Keď som videl Filipa, ako kráča v hoteli hore schodmi s našou kolegyňou, nebol som si istý, či sa mi to len nezdá.
Po víkende som počkal, kým budeme v kancelárii sami. Nechcel som pred kolegyňami nič rozoberať, chlapi predsa len držia spolu. Filipa som sa priamo spýtal, či si na večierku s niekým užil. Prekvapila ma jeho úprimnosť. Áno užil, ale keďže bol tiež dosť pod parou, ani si veľmi z toho nepamätá.
Pošmyknúť sa môže každý. Toto ale nebolo poslednýkrát. Vždy, keď sa blížila každoročná firemná akcia, vedel som, že Filip zo seba vypustí zviera. Robil to však veľmi nenápadne. Hlavne, aby sa o tom nikto nedozvedel. Ja som sa s ním potom na obede o všetkom pobavil. Ale nechápal som. Ako to, že nikto si nikdy nič nevšimne, a najmä, prečo to Veronike robí.
Nie je to síce moja kamarátka, ale aj tak sa mi Filipove správanie nepáči. On sa obraňuje tým, že jeho manželka je sekera, a keď by takto raz za čas nevybočil, nevydržal by s ňou. Inak ju vraj miluje, rozvod by nikdy nepripustil. Takto je spokojný on aj Veronika, pretože si myslí, akého ma doma poslušného muža. Podľa mňa Filipa raz niekto prichytí. Sľúbil som mu, že keby niečo, budem mu kryť chrbát. Ja by som však bol oveľa radšej, keby si doma občas dupol, ale mohol by sa aspoň každé ráno pozrieť svojej manželke do očí.
Zdieľať na