Volám sa Juliana, mám 48 rokov a veľmi rada si čítam vaše pravdivé príbehy. Neraz ma zamrzí osud ostatných čitateľov a súcitím s nimi. Aj preto som sa rozhodla podeliť sa o svoj príbeh, ktorý je však naopak, veľmi pozitívny. Verím, že tým motivujem množstvo ľudí k tomu, aby nezanevreli na lásku.
Myslím, že som obyčajná žena. Pracujem v supermarkete ako predavačka. Z predošlého vzťahu mám jedného syna Petra, ktorý má už 25 rokov. S jeho otcom nám to skrátka nevyšlo a ešte keď bol Peťko malý, sme sa dohodli, že pôjdeme od seba. Žiadna tragédia. Myslím, že ani na tú dobu to už nebol žiadny extrém. Pomáhal mi finančne a aj moji rodičia mi veľmi pomohli.
Žili sme pokojný život, aj keď mi sem-tam chýbal muž, ktorý by mi bol oporou. Neraz si ma preto doberali či už známi alebo aj rodičia. Bohužiaľ, na muža svojho života som si musela počkať. Ako milovníčka romantických filmov a kníh som snívala, že aj ja niečo také krásne raz zažijem. A stalo sa, prišiel princ na bielom koni. Stretla som ho pred dvomi rokmi, úplnou náhodou. Vykladala som tovar v supermarkete, keď zahľadený do nákupného zoznamu do mňa nechtiac drgol a mne sa tak rozsypali všetky jablká, ktoré som vykladala z kartóna.
Nuž, ospravedlňoval sa a bolo vidieť, ako ho to mrzí. Pomohol mi jablká pozbierať zo zeme a spýtal sa, či ma môže za to pozvať na kávu. Prišlo mi to zvláštne, tak som slušne odmietla. Jeho reakcia bola roztomilá, vraj samozrejme, možno to je hlúpy nápad, veď aj môj manžel by sa mohol hnevať. Neviem prečo, ale povedala som mu, že partnera nemám. Rozlúčili sme sa, ale dnes viem, že sa tak začať písať príbeh našej lásky.
Priližne o týždeň prišiel na nákup a ja som mu nablokovala tovar. Prehodili sme pár úctivých slov. Nič špeciálne. O dva dni bol v supermarkete opäť, tentokrát aj s kyticou čerstvých tulipánov. Povedala som, že vybral krásne a jeho pani bude mať z toho určite radosť. Usmial sa a povedal, dodnes si pamätám tie slová: „To dúfam. Sú pre vás.“ Zaskočil ma až som sa začala pýriť. Pozval ma na kávu a ja som už viac nepovedala nie.
Začali sme sa stretávať a randiť spolu. Cítila som sa ako pubertiačka. Nečakajte žiadny negatívny zlom, práve naopak. Rozumel si s mojimi rodičmi aj Petrom. Nuž, začali sme aj spolu bývať. Po roku a pol ma pozval na dovolenku. Ja, čo som bola pri mori raz a aj to autobusom v Chorvátsku s mojím synom Peťkom, som mala ísť lietadlom. Tešila som sa ako dieťa. Išli sme do Turecka. Všetko bolo super. Voda, počasie, aj jedlo. Veľa sme sa nasmiali.
Môj milý, Ivan sa volá, navrhol fakultatívny výlet. Súhlasila som. Išli sme sa pozrieť na miesto, ktoré je priam čarovné. Vo vzduchu bolo množstvo lietajúcich balónov. V tom pokľakol a požiadal ma o ruku. Súhlasila som. Do roka bola svadba. Mala som dávno po štyridsiadke a na sebe po prvýkrát svadobné šaty. Do ďalšieho roka sme si kúpili malého psíka, vraj sa to do obrazu šťastnej hodiny hodí. Nuž a takto si žijeme šťastne až do dnes.
Zdieľať na