Keď som pred 12 rokmi ovdovela, myslela som, že si už nikdy nikoho nenájdem Bola som síce pomerne mladá – mala som len niečo cez tridsať, ale zato s tromi deťmi. Trvalo niekoľko rokov, kým som nabrala chuť a odhodlanie na nový vzťah. Každého potenciálneho nápadníka som však prirovnávala k môjmu zosnulému Marošovi.
Až raz, jedno popoludnie pred Vianocami, som sa vybrala dokúpiť posledné darčeky do nákupného centra. Možno osud a možno iba náhoda zariadila, že som tu stretla svojho bývalého spolužiaka z výšky. „Janči, ty tu čo robíš?“ potešila som sa. Keď som ho videla naposledy, bol o pár rokov mladší, o pár kíl ľahší a ani tých sivých vlasov nebolo tak veľa. Ale ešte stále mal veľkú charizmu – presne ako na vysokej. Po jej skončení však odišiel bývať do Bratislavy a dlho sme sa nevideli. Slovo dalo slovo a nakoniec sme skončili v kaviarni. Janči tiež toho prežil dosť. Tak ako ja, skoro ovdovel a ostal sám s jedinou dcérou Danielkou. Jeho rodné mesto mu chýbalo a tak sa po smrti rodičov, ktorí mu zanechali svoj byt, vrátil späť. Jeho dcéra navyše v našom meste mala priateľa, s presťahovaním sa teda neváhali.
Po našom stretnutí v obchode sme sa začali s Jankom stretávať pravidelnejšie. Vždy to však bolo len po podnikoch a reštauráciách. Myslela som, že jej len plachý, zobrala som teda situáciu do svojich rúk a po štyroch mesiacoch som ho pozvala k nám. Predstavila som mu svojich dvoch synov a dcéru a hneď sa im zapáčil. Myslela som si, že ma následne zoberie on ku sebe a predstaví mi svoju dcéru. Nič sa však nedialo. Chcela som sa pozvať sama, Jano sa však začal vykrúcať: „Alenka, neviem či je to najlepší nápad. Nechcem Danielku nejako rozrušovať. Prechádza s priateľom trocha ťažším obdobím a je veľmi náladová.“ Ja som sa však nedala odbiť. Navrhla som, že teda môžeme zájsť všetci spolu niekam na obed. Asi po hodine dohadovania z Janka vypadlo, že Daniela o nás vôbec nevie.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!
Je mi jasné, že nebola jeho povinnosť sa zdôverovať dcére, že si niekoho našiel. Skôr ma zamrzel dôvod, prečo tak ešte neurobil. Vysvetlil mi, že jeho Danielke zomrela mama, keď bola ešte veľmi malá. Zasiahlo ju to a na svojho otca sa veľmi upla. Mali vždy len jeden druhého a nikto tretí sa im do života nemiešal. V praxi to znamenalo, že každý vzťah, ktorý si Janči začal, mu Daniela prekazila citovým vydieraním a scénami, až kým Janko nekapituloval. Poriadne ma to nahnevalo. „Prosím ťa, ona nie je päťročné decko, aby si bol stále pri nej. Má už dvadsaťpäť a vlastný život, aj keď bývate stále spolu. Aj ja som prišla o muža a deti o otca, ale moje šťastie mi doprajú,“ povedala som – a dosiahla presný opak toho, čo som chcela. Janko navrhol, že by sme sa radšej nemali vôbec stretávať.
Prežívala som to veľmi ťažko, lebo po prvýkrát od Markovej smrti som mala niekoho naozaj rada. Náš vzťah som už v podstate pochovala, po dvoch týždňoch sa mi však opäť ozval. Vraj o všetkom premýšľal a s Danielou sa porozprával. Pristúpila na to, že otec má priateľku, ale musel jej sľúbiť, že ma k nim nikdy nezoberie. Ja som bola ochotná na túto jej hru pristúpiť.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Môj manžel je posadnutý sexom
V podstate sa nič nezmenilo. Keď bol Janči u nás, veľa krát mu zazvonil telefón alebo prišla správa. Bola to Daniela, ktorá nástojila, aby sa otec vrátil domov. Dôvod bol buď „neprekonateľný“ smútok, ktorý práve vtedy prežívala, samota alebo len jednoducho chcela byť so svojím otcom – veď čo je na tom zlé, pýtala sa nevinne do telefónu. A Jano vždy jej slovám podľahol. Ja som si radšej vždy zahryzla do jazyka, aby sme sa nepohádali.
Vrchol bola oslava jeho narodenín. Dopredu sa pýtal Daniely, čo chce robiť a kedy to oslávia oni dvaja spolu. Upozornil ju, ktorý večer bude oslavovať so mnou. Mal si to radšej nechať pre seba. Spočiatku všetko prebiehalo veľmi dobre. Išli sme do divadla, odtiaľ na večeru. Ešte sme len dojedali predjedlo, keď Janovi zazvonil telefón: „Oci, kde si? Si v meste? Celé poobedie som varila a chcela som ťa prekvapiť.“ „No Danielka, ja som s tetou Alenkou, vravel som ti o tom.“ Počula som potom už len nejaký nárek v telefóne. Jano radšej odišiel od stola dokončiť hovor vedľa. Keď sa vrátil, z jeho výrazu mi bolo jasné, že naša večera sa práve skončila.
Tiež by vás mohlo zaujať: Dojímavý príbeh leva z obývačky: Na prvých majiteľov nezabudol
Na ďalší deň prišiel aj s obrovskou kyticou. Veľmi ho mrzelo, čo sa stalo. O predošlom dni sme sa nebavili, len mi sľúbil, že sa zmení. A naozaj sa tak stalo. Nasledujúce dva mesiace boli perfektné. Všetko sa pokazilo, keď sme sa jedného dňa zháhňať veci do školy pre môjho najmladšieho syna. Zrazu Jančimu zazvonil telefón. Po „Prosím?“ z jeho strany som z tej opačnej započula rozčúlený ženský hlas. Docvaklo mi, že je to Daniela, ktorá na svojho otca vrieska niečo v zmysle „fľandra, klamal, nechoď…“ Verili by ste, že Jano, ten zbabelec, jej povedal, že sme sa rozišli? Celý ten čas od svojich narodenín sa so mnou stretával tajne. Lenže dovtedy sa chodí z krčahom po vodu, kým sa nerozbije. Jano si myslel, že išla s kamarátkami do kina, ktoré sa nakoniec zrušilo. A tak sa vybrala do nákupného centra, kde sme boli aj my a videla nás spolu na nákupoch.
Po tomto som nemala už ani ja chuť a energiu tento akože vzťah ďalej udržovať. Janovi som povedala, nech mi už nevolá a môže odkázať svojej milovanej vydarenej dcére, že si ho môže nechať. Keďže bývame na jednom sídlisku, viem, že doteraz si Jano nikoho iného nenašiel. Bodaj by si aj našiel, keď si nevie urobiť poriadok s vlastným dieťaťom. A ja vám môžem z tejto skúsenosti povedať, že bojovať o lásku muža s jeho dcérou, je stokrát ťažšie ako bojovať s hocijakou milenkou.
Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!
Zdieľať na