Napísať tento príbeh pre mňa znamená prekonať samu seba. Volám sa Michaela a už dlhé roky žijem v Nemecku. Problémy s váhou som mala odjakživa. Už od detstva som bola tá, ktorá si zo školskej jedálne brala dupľu a ktorú ostatné deti podpichovali pre jej kilá navyše.
Situácia sa nezmenila ani s pribúdajúcimi rokmi. V dospelosti sa mi nikdy nepodarilo udržať si stabilnú hmotnosť, a tak som neustále bojovala s diétami, ktoré však nikdy nevydržali dlho. Bol to začarovaný kruh.
Jedného dňa som sa postavila na váhu. Číslo, ktoré sa mi objavilo na displeji, mi doslova vyrazilo dych – 114,2 kilogramov. Bol to pre mňa šok. Nemohla som uveriť, že som to nechala zájsť tak ďaleko. Bolo mi zo seba zle. Rozhodla som sa preto, že sa musím zmeniť, nech to stojí, čo to stojí. V kútiku duše som verila, že tentoraz to konečne bude iné.
Začala som tým, že som úplne prekopala svoj jedálniček. Vyhýbala som sa všetkému, čo malo vysoký obsah cukru a tuku. Každé jedlo som starostlivo plánovala, vážila si porcie a jedla pravidelne. Môj priateľ ma v tom podporoval a bol rád. Dokonca sa potešil, že varíme zdravšie. Bola som odhodlaná získať kontrolu nad svojím životom a najmä nad svojou váhou. Spočiatku to bolo náročné, ale keď som po pár týždňoch videla prvé výsledky, motivácia len rástla.
Nezostala som však len pri strave – začala som aj cvičiť. Najskôr to bolo len párkrát do týždňa. Aj keď som sa veľmi snažila, vôbec som netušila, čo mám v tom fitku vlastne robiť. Preto som si zaplatila osobného trénera a s ním to bolo naozaj super. Na chudnutie som myslela veľmi intenzívne.
Ráno pred prácou som chodila behať, po práci ma čakal tréning v posilňovni a cez víkendy som niekedy cvičila aj trikrát denne. Každý úspech na váhe ma hnal ďalej. Cítila som, ako sa mením, ako sa moje telo stáva silnejším a pevnejším. Ten pocit bol neopísateľný. Zrazu som sa zmestila do oblečenia, ktoré mi v skrini viselo celé roky.
Všetko má však svoju cenu. Začala som si všímať, že mi akosi vynecháva menštruácia. Spočiatku som tomu neprikladala veľký význam. Myslela som si totiž, že to je len prechodná fáza. Veď predsa som chudla, cvičila a cítila som sa dobre, tak čo by mohlo byť zlé? Namiesto toho, aby som sa zastavila a zamyslela, prečo moje telo takto reaguje, pokračovala som v novom režime ďalej.
Môj život sa začal točiť výlučne okolo cvičenia a jedla. Stala som sa posadnutou. Priateľ, ktorý ma na začiatku podporoval, začal byť čoraz viac frustrovaný z mojej neustálej neprítomnosti a z toho, ako som sa zmenila. Paradoxne, bola som stále viac a viac podráždenejšia. Odmietala som chodiť do kina alebo na večeru, veď tam som si už nemohla navážiť jedlo.
S partnerom som postupne netrávila skoro žiaden spoločný čas, každý náš rozhovor sa točil len okolo jedla a cvičenia. A nakoniec mi jedného dňa povedal, že už to ďalej nezvláda a odišiel.
Bola som zničená, ale namiesto toho, aby som sa zastavila a zamyslela nad tým, čo sa stalo, znova som sa ponorila do cvičenia. Bolo to jediné, čo mi vtedy dávalo pocit, že mám veci pod kontrolou. Moje telo však začalo čoraz viac protestovať. Každé ráno som sa zobúdzala unavená, svaly ma boleli a nemala som energiu. Mimochodom, váha mi ukazovala 64 kilogramov.
Nepočúvala som varovné signály, ktoré mi moje telo vysielalo. Až jedného dňa, keď som počas bežného tréningu odpadla a skončila v nemocnici, som si uvedomila, že som to prehnala. Ležala som na posteli vyčerpaná, bez života a sama. Bola to krutá lekcia. Konečne som si pripustila, že som svojou posadnutosťou stratila nielen zdravie, ale aj vzťahy a kúsok samej seba. Nájsť toto uvedomenie mi však pomohla až psychologička.
Dnes viem, že rovnováha je kľúčová. Cvičenie a zdravá strava sú dôležité, ale nesmú sa stať posadnutosťou. Môj príbeh je varovaním pre všetkých, ktorí sa nechajú strhnúť vlastnou túžbou po dokonalosti. Všetko má svoje hranice a je dôležité ich neprekročiť, aby sme nestratili to najcennejšie – svoje zdravie a samých seba.
Zdieľať na