Moje meno je Henrieta a po dlhom váhaní som sa rozhodla, že vám napíšem príbeh zo svojho života. Netýka sa rodiny a v podstate ani kariéry ako takej. Chcem skôr prispieť troškou motivácie. Ak totiž po niečom túžite, celý vesmír sa spojí, aby sa vám to nakoniec splnilo. Tak sa to odohralo aj v mojom prípade.
Už ako malá som milovala Vianoce. Zatiaľ čo moja dnes už nebohá mamička pre nás pripravovala večeru, ja som spolu so súrodencami zdobila dom rôznymi dekoráciami. V tom čase sme náš umelý vianočný stromček pripravovali presne na Štedrý deň. Nemohol sa pýšiť vetvičkami bohato obsypanými ihličím, ako je tomu dnes. Bola to skôr taká stromová metla, ale spomínam naňho rada. Vešali sme naň pestrofarebné a, povedzme si úprimne, dosť gýčové ozdoby.
Mám na detstvo z čias socializmu len tie najkrajšie spomienky. A Vianoce v mojom srdci zostali navždy. Keď už som mala vlastnú rodinu, robievali sme vianočnú výzdobu stále skôr. Až sme dospeli do bodu, že sviatočná atmosféra u nás začínala už od 6. decembra, kedy chodí Mikuláš. S dcérou sme bielym sprejom a nálepkami zdobili okná, neskôr sme začali pridávať aj rôzne svetelné reťaze, betlehem, škriatkov, svietniky, obliečky na vankúše a ďalšie doplnky.
Láska k vianočným sviatkom bola u mňa natoľko silná, že som časom začala sama vyrábať ozdoby. Prvé pokusy neboli príliš pekné a ani nespĺňali kritériá na to, aby som sa nimi chválila. Rokmi som však získala potrebnú zručnosť. Dnes ma oslovujú ľudia z celého Slovenska a ja som vďačná, že počas najkrajších sviatkov v roku zdobí ich domov kúsok odo mňa. A čo vlastne robím?
Moja sezóna štartuje presne na začiatku júna. Zatiaľ čo si ostatní ľudia vyberajú dovolenky, ja si začínam kresliť nové vzory vianočných gúľ a iných zdôb. Práve tie totiž vyrábam. Každý rok navrhujem nové vlastné kolekcie a vymýšľam si vzory tak, aby každá séria gúľ bola unikátna.
K tomu pridávam aj pečenie vianočných chalúpok, tvorbu adventných vencov a tak ďalej. Na to, aby som vedela, ako nová guľa vyznie na stromčeku, je potrebné mať takýto model zložený v celej paráde. Aktuálne ich mám v miestnosti, ktorú pre mňa manžel vyčlenil, roztiahnuté už štyri.
Som vďačná, že môžem robiť niečo, čo ma baví a čo mi prináša aj niekoľko eur do peňaženky. Tiež som vďačná za neustálu podporu rodiny. Verím, že môj príbeh motivuje ďalšie dámy k tomu, aby si našli zaujímavý, aj keď vzhľadom na sezónu netradičný koníček. A ja sa už veru opäť raz neviem dočkať Vianoc.
Zdieľať na