Častokrát sedím na svojej pohovke s pohľadom upreným do steny a pýtam sa sama seba, čo som mohla urobiť inak. Mám 44 rokov a pocit, že všetko okolo mňa stráca zmysel. Deň za dňom beží, no ja v každom z nich cítim len obrovskú samotu.
Moju myseľ priam terorizuje spleť myšlienok a bolesti. Za všetko môže môj brat. Kedysi to bol môj najlepší kamarát a spojenec. Avšak švagriná, súčasná bratova manželka, ktorej som dôverovala a ktorá sa mala stať súčasťou rodiny, zmanipulovala môjho súrodenca do takej miery, že už ani nie je schopný vidieť pravdu.
Švagriná Lucia bola na prvý pohľad úžasná – krásna, inteligentná a šarmantná. Mala vyštudovanú vysokú školu pedagogickú a venovala sa učeniu slovenčiny. Zrazu sa však stalo niečo, čo si dodnes neviem vysvetliť. Lucia sa so mnou a mojou rodinou prestala z ničoho nič rozprávať a pri stretnutiach zostala odmeraná.
Zo začiatku to boli len drobnosti, ktorým som neprikladala veľkú dôležitosť. Napríklad divné poznámky či odvrátené pohľady. Raz mi na moje narodeniny dokonca venovala iba fľašu vína. Nemyslím to v zlom, som vďačná za čokoľvek, ale boli sme zvyknutí, že sme sa s ňou aj bratom obdarovávali vo veľkom. Rovnako tak prestalo aj naše spoločné písanie a volanie si.
Najskôr som sa snažila príliš to neriešiť a hovorila som si, že sa celá situácia nejako utrasie, Avšak časom som začala vnímať zmeny v správaní aj u môjho brata Adama. Už totiž nebol taký otvorený a priateľský ako kedysi. Snažila som sa s ním hovoriť, ale cítila som, že sa vzdialil. A to bol veľmi bolestný pocit.
Zúfalo som potrebovala zistiť, čo je za tým. Pýtala som sa švagrinej aj brata, no nič som sa od nich nedozvedela. Vraj sa nič nestalo a obaja sa správajú normálne. Bolo to však naozaj zvláštne. A všetko vyvrcholilo, keď Adam prišiel za mnou a povedal, že už nechce, aby sme sa spolu stretávali, ani aby sme spolu hovorili. Cítila som sa príšerne, akoby mi niekto vyrval srdce z tela. Vlastný brat mi pritom nijaký dôvod neuviedol a úplne ma začal ignorovať.
Som presvedčená, že všetka vina patrí švagrinej, ktorá sa správa ako dokonalá manipulátorka. Dnes si už len domýšľam, ale podľa mňa za tým stojí závisť. Lucia jednoducho videla, ako si s manželom žijeme nad pomery a chcela to aj ona. Nikdy som sa však pred nimi nevyťahovala, práve naopak. Vždy sme boli pripravení pomôcť.
Dnes môžem povedať, že sa cítim, akoby som ani žiadneho brata nemala. A ukradla mi ho švagriná kvôli tomu, že nedokázala prekonať vlastnú závisť. Z celej situácie, ktorá ma nesmierne bolí, som si odniesla jedinú vec – nikdy nezabudnem na to, aké dôležité sú skutočné medziľudské vzťahy bez falše a pretvárky.
Zdieľať na