Môj manžel pochádza z lepšej rodiny ako ja, nemám problém si to priznať. Zatiaľ čo ja som vyrastala s ďalšími 4 súrodencami a veci sme si medzi sebou dedili, on mal ako jedináčik vždy všetko. Kým moji rodičia robili od nevidím do nevidím alebo niekedy boli žiaľ, aj bez práce, jeho rodičia boli vážení, otec chirurg a mama mestská poslankyňa. Pochopiteľne si obaja pri svojom synovi, ktorý má vysokú školu, predstavovali inú ženu, ako som ja. Vychodila som len učňovku, nemala som ideálne rodinné zázemie…
Život je však nevyspytateľný a láska tiež. Skrátka sme sa do seba zamilovali a vzali sa. Už od prvého zoznámenie sa s jeho rodinou som cítila, že ma neprijali. Neraz mi to manželova matka aj sama povedala, vraj si takú hlupaňu bez spôsobov pri jej Ondríkovi nepredstavovala. Nuž, čo s tým mohla. My sme sa s Ondrejom mali, a stále sa aj máme, veľmi radi. Sme svoji už 17 rokov. Máme spolu jedno dieťa, ktoré študuje na škole až v ďalekej Amerike. Nevídame sa často ale máme s manželom obaja za to, že vzdelanie je najdôležitejšie. Avšak späť k svokre.
Nech už bola akákoľvek príležitosť na to, aby mi strpčila život, tak to urobila. Dokonca odmietala prísť na svadbu, vraj sa necíti dobre. Nakoniec sa premohla, ale počas celého dňa sa tvárila kyslo ako uhorka. S mojimi rodičmi si ani nepodala ruky, vraj aby neochoreli. Mne ale potom pošuškala, že si ich nechce zašpiniť s takými úbožiakmi. Po svadbe sme sa nasťahovali do ich domu, keďže bol obrovský. Mali sme pre seba celé horné poschodie.
Za celý čas ako sme tam bývali, mi svokra nepostrážila dieťa, keď som ju o to poprosila. Iba keď tak urobil Ondrej. Vždy si našla rafinovanú výhovorku. Keď k nám prišla návšteva, unúvala sa prísť a to len za tým účelom, aby ma strápnila. Dokonca sa ma pokúšala s Ondrejom rozdeliť tým, že mu podsúvala dcéry jej kamarátok alebo že mu hovorila, s kým ma kedy a kde videla. Uff, dalo mi vždy veľkú námahu vysvetľovať a dokazovať, že som to ja naozaj nebola.
Nezabudnem, keď sme mali ísť na dovolenku a ja som zistila, že nemám plavky. Utekala som do mesta kúpiť si nejaké. Ako som sa však vrátila, zistila som aj to, že som mala pokazený zips na kufri. Aká náhoda, nie? Inokedy, keď svokrovcov Ondrej zavolal na obed k nám na poschodie, samozrejme, že prišli. Veď v jeho očiach chceli byť milujúcimi rodičmi. Neviem ako to tá stará potvora urobila, ale do polievky hodila niekoľko zrniečok čili. Nedalo sa to zjesť a ja som z toho vyšla ako absolútna neschopáčka.
Nezabudnem ani na poškrabané auto a tvrdenie, že videla, ako som to urobila, keď som išla do dvora. Pritom som si bola istá, že sa to tak nestalo. Neznášala ma tak veľmi, že mi dokonca do šampónu kvapla sekundové lepidlo. Na ten horor potom neviem doteraz zabudnúť. Takýchto situácii bolo toľko, že si na všetky ani nepamätám. Keď som o tom hovorila manželovi, iba mávol rukou, vraj preháňam.
Mrzí ma, že na mnohé z jej klamstiev Ondrej naletel. Časom som to prestala riešiť. Svokor bol iný, do ničoho sa nestaral, neplietol. Moju spoločnosť nevyhľadával, ale ani nebol zlý. Veľa času trávil v práci. Pred tromi rokmi však zomrel. Svokra zrejme aj z toho dostala mŕtvicu. Alebo to bola karma? Zrazu bola odkázaná na opateru. Ochrnula jej celá pravá polovica tela úplne, na ľavej jej nefunguje ruka a nie je jej rozumieť, čo hovorí. Rozum jej však funguje stále perfektne. Srdečne som sa ponúkla, že sa o ňu postarám.
Je to hnusné, avšak to, čo teraz robím, je pre mňa iba zadosťučinenie. Občas ju nakŕmim žrádlom určeným pre psov, inokedy pred ňou napľujem do jej taniera a potom jej takúto dobrotku strčím do úst. Neraz pri tom vyronila slzu. Mňa však neobmäkčí, bosorka stará. Veľmi rada sa premávam pred ňou v jej drahých kožuchoch a šperkoch.
Namiesto cvičenia s ňou ju nechám tak a ja pozerám nejaký dobrý seriál v televízii. Prebaliť ju? Ale prosím vás. Ani ma nehne, až do momentu, keď ju ide pozrieť Ondrej, ktorý sa vráti zo služobnej cesty. Pracuje totiž v Prahe a domov chodí iba na víkendy. Vtedy sa jej prihovorím štýlom „maminka, konečne ste urobili potrebu, poďte, nech vás prebalím“. Môj manžel mi veľmi ďakuje, ako sa o ňu starám. Vyznáva mi lásku tak, ako nikdy doposiaľ. A ja? Ja jej vraciam všetko to utrpenie, ktoré ona urobila mne. Možno s tým už prestanem. A možno nie…
Zdieľať na
Zdieľaní