Pravdivý príbeh: Moja partnerka mi mohla byť mamou, mňa však mladšie nezaujímali

Muž

Myslel som si, že sa ožením hneď po dvadsiatke a vezmem si susedku, s ktorou som chodil od začiatku strednej školy (Zdroj: GettyImages)

Keď je človek mladý, má o partnerke veľmi jasnú predstavu. Aspoň tak to bolo v mojom prípade. Myslel som si, že sa ožením hneď po dvadsiatke a vezmem si susedku, s ktorou som chodil od začiatku strednej školy. Ale ako sa vraví, človek mieni, pán Boh mení.

A je to naozaj tak. Katka zistila, že miluje niekoho iného. Vraj z nej postupom času vyprchala láska, a tak mi dala košom. Najprv som bol z toho veľmi sklamaný. Povedal som si však, že život ide ďalej a ja sa vždy môžem pohnúť z miesta. Aby som sa na susedku Katku nemusel dívať každý deň, presťahoval som sa do okresného mesta. Kúpil som si dvojizbový byt a všetok svoj čas a energiu som vložil do podnikania. Mať vzťah bolo to posledné, na čo som mal chuť. Potreboval som si vyliečiť zlomené srdce a práca sa pre mňa stala tou najlepšou terapiou.

Moja firma, ktorá sa venovala predajom športových potrieb, začala pomaly ale isto prosperovať. Veľmi ma bavila a prvé úspechy ma motivovali k lepšiemu výkonu. Stretával som sa nielen s množstvom zákazníkov, ale aj s rôznymi obchodnými zástupcami ostatných firiem. Snažil som sa vyberať zo všetkého čo najlepšie. Kým som sa rozhodol s niekým spolupracovať, všetko som si vopred poriadne zvážil. Nerobil som prirýchle rozhodnutia a moja rozvážnosť sa mi vyplatila.


Vychutnajte si najlepšie ľudové hity v podaní Kandráčovcov, už 19. júla: Lístky na koncert kúpite na Predpredaj.sk


Jedného dňa do predajne vstúpila príťažlivá žena, ktorá ma upútala na prvý pohľad. Pôsobila zrelo a uvedomelo. Predstavila sa ako Kamila. Nebola obchodnou zástupkyňou, ale majiteľkou spoločnosti, s ktorou sme spolupracovali. Vyskytol sa však nejaký problém a Kamila ma zvozila pod čiernu zem. Nenadávala mi, no veľmi inteligentným spôsobom mi vysvetlila chybu, ktorej som sa nevedomky dopustil. I keď som sa po jej slovách cítil ako mladé ucho, vedel som, že jej výčitky sú na mieste. Sľúbil som, že chybu čo najskôr napravím a pozval som ju na kávu. Súhlasila.

Postupom času sa z jednej kávy stal obed, prechádzka, večera a spoločná noc. Kamila nemala žiadne záväzky. Vyhovovala jej sloboda, no ja som sa do nej zamiloval ako blázon. Zniesol by som jej všetko na svete. Bola krásna, skúsená, inteligentná… Jednoducho žena, pri ktorej by stálo za to zostarnúť.

Kamila však nechcela nič vážnejšie. Tvrdila, že nechce začínať ďalší vzťah tesne pred päťdesiatkou. Nevedela si predstaviť, že by sa mala zoznamovať s mojou mamou, ktorá bola dokonca mladšia než ona. Nechápal som to. Rodičia by asi neboli dvakrát nadšení z toho, že mám staršiu partnerku. Prvotný šok by však pominul a oni by sa nakoniec zmierili s mojím rozhodnutím.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Z nášho vzťahu sa vytratila láska, žijeme spolu len zo zvyku


Kamilu som prehováral, ako sa dalo. „Vieš, Matúš, som dosť stará, aby som vedela, čo chcem a čo nechcem. Ty máš 25 rokov, ja raz toľko. Nechcem mať deti a ty si vyslovene rodinný typ. Môžeme byť spolu pár mesiacov, no uvidíš, časom budeš túžiť po niečom, čo ti nemôžem a nechcem dať,“ tvrdila mi Kamila. Súhlasil som s jej pravidlami, pretože mi za to stála. Ale počiatočná zamilovanosť k tejto žene prerastala stále viac v lásku. Aj Kamila sa pomaly roztápala.

Začali sme žiť spolu. Keď to zistila moja mama, skoro ju porazilo. Prišla vynadať Kamile, no tá to zobrala s nadhľadom. Chápala ju, že sa bála o svojho syna. „Ja vám ho nevezmem,“ sľúbila jej. Tešil som sa, že sa nedala vytočiť mojou mamou. Tá sa síce časom zmierila s mojím rozhodnutím, no s Kamilou sa z nich nikdy nestali kamarátky. Rešpektovali sa a to bolo pre mňa hlavné.

S Kamilou som chcel zostarnúť. Nezaujímali ma mladé ženy, ktoré sa ma snažili upútať len kvôli mojím peniazom. Kamile som bol verný a nemienil som to porušiť. Začiatkom jesene začala z ničoho nič rapídne chudnúť. Nechcela ísť k lekárovi, no prinútil som ju. Ten jej diagnostikoval rakovinu pečene. Kamila zomrela náhle. Presne mesiac po diagnostikovaní ochorenia. Bola to pre mňa veľká rana. Nikdy sme sa nezobrali, no cítil som sa ako vdovec. Doteraz to ťažko znášam. No ďakujem Bohu, že sme mohli spolu stráviť aspoň sedem rokov spoločného života. Každý spoločný deň stál za to.


Chcete čítať viac takýchto príbehov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close