S príchodom jesene si mnohí z nás začínajú všímať, že im energia ubúda rýchlejšie než v lete. Ráno sa nám ťažšie vstáva, popoludní prichádza útlm a ani po voľnejšom dni sa necítime celkom oddýchnutí. Väčšia únava nemusí byť len dôsledkom nabitého programu. Kratšie dni, menej prirodzeného svetla aj zmeny v každodennom režime môžu ovplyvniť, ako sa cítime. Čo sa v tomto období deje s naším telom a ako mu pomôcť, aby malo opäť viac energie?
Prečo nás na jeseň prepadá väčšia únava? 6 dôvodov, prečo nám ubúda energia
S príchodom jesene sa mení nielen príroda, ale aj náš každodenný rytmus. Ráno mnohí už vstávame do tmy, popoludní sa skôr stmieva a na oddych nám často zostáva menej času, než by sme potrebovali. Niet divu, že sa niekedy cítime bez energie aj napriek tomu, že sme sa v noci vyspali. Čo môže stáť za jesennou únavou a ako si v tomto období pomôcť?
1. Menej denného svetla ovplyvňuje naše vnútorné hodiny
Jednou z najvýraznejších jesenných zmien je skracovanie dní. Prirodzené svetlo pomáha nášmu telu orientovať sa v striedaní dňa a noci a nastavovať cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny. Keď ráno vstávame za tmy a väčšinu denného svetla trávime v práci, organizmus môže mať náročnejšie podmienky na udržanie pravidelného režimu. Svetlo pritom ovplyvňuje aj tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý sa podieľa na regulácii spánku. Zmeny v jeho prirodzenom rytme môžu prispievať k ospalosti a pocitu, že sa nám ráno ťažšie štartuje deň. Pomôcť môže pobyt vonku počas svetlej časti dňa, ideálne dopoludnia, keď si môžeme dopriať aspoň krátku prechádzku.
2. Spánok nemusí byť taký osviežujúci, ako sa zdá
Na jeseň môžeme mať väčšiu chuť zaliezť večer pod perinu a ráno si o niečo dlhšie pospať. Samotný počet hodín strávených v posteli však nie je jediným ukazovateľom kvalitného odpočinku. Dôležitá je aj pravidelnosť spánku, jeho neprerušovanosť a to, či sa budíme približne v rovnakom čase. Ak sa náš režim počas týždňa výrazne líši od víkendového, telo sa môže ťažšie prispôsobovať. Únavu navyše podporujú večerné návyky, ako neskoré sledovanie obrazoviek, ťažké jedlá či kofeín v popoludňajších hodinách. Pravidelný čas zaspávania a vstávania, pokojnejší večer a dostatočne tmavá, tichá spálňa môžu pomôcť vrátiť spánku jeho obnovujúcu funkciu.
3. Menej pohybu, menej príležitostí načerpať energiu
Kým v lete nás dlhšie dni prirodzene lákajú na prechádzky, bicykel či večerné posedenia vonku, na jeseň sa častejšie presúvame medzi domovom a prácou. Voľný čas prirodzene viac trávime v interiéri a pohyb sa niekedy obmedzí na minimum. Pravidelná fyzická aktivita pritom nemusí byť ďalšou náročnou povinnosťou v už aj tak nabitom programe. Aj svižná dvadsaťminútová prechádzka môže byť príjemným spôsobom, ako rozhýbať telo a prerušiť dlhé sedenie. Ak nám počasie nepraje, poslúži aj krátke domáce cvičenie alebo cesta po schodoch namiesto výťahu. Dôležitejšia než intenzita je pravidelnosť.
4. Návrat do rutiny nás môže vyčerpávať
Po uvoľnenejšom lete sa na jeseň vraciame k pracovným povinnostiam, školským rozvrhom a pravidelnému tempu. Do kalendára pribúdajú úlohy, termíny aj stretnutia a na spontánny oddych zostáva menej priestoru. Takáto zmena môže byť náročná najmä vtedy, ak sa snažíme okamžite fungovať na plný výkon. Únava nemusí byť iba telesná – dlhodobé sústredenie, rozhodovanie a neustály pocit, že musíme niečo stihnúť, nás vyčerpávajú aj psychicky. Pomáha realistické plánovanie, krátke prestávky počas dňa a vedomé ponechanie priestoru na činnosti, ktoré nám prinášajú radosť.
5. Jesenné počasie a menej času vonku ovplyvňujú aj náladu
Sychravé dni, dážď a chlad nás môžu pripraviť o chuť vyraziť von. Keď k tomu pribudne menej denného svetla a obmedzenie obľúbených aktivít, môžeme sa cítiť menej motivovaní, podráždenejší alebo skleslejší. A keď sa necítime psychicky dobre, často vnímame aj väčšiu únavu. Krátkodobý pokles nálady automaticky ešte nemusí znamenať zdravotný problém. Ak však smútok, strata záujmu o bežné činnosti, problémy so spánkom a nedostatok energie pretrvávajú a výrazne zasahujú do každodenného života, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Súvislosť medzi zmenami ročného obdobia, náladou a nedostatkom energie opisuje aj Mayo Clinic. Podľa jej odborných informácií môže sezónna afektívna porucha (SAD), ktorá sa najčastejšie objavuje na jeseň a v zime, spôsobovať okrem pretrvávajúceho poklesu nálady aj únavu, nedostatok energie či zvýšenú potrebu spánku. Medzi možné súvisiace faktory patrí aj menšie množstvo denného svetla, ktoré môže narušiť vnútorné biologické hodiny.
6. Za únavou sa môže skrývať aj niečo iné
Nie každú únavu by sme mali pripisovať jeseni. Ak pretrváva aj napriek dostatočnému spánku a oddychu, môže súvisieť s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napríklad s anémiou, poruchami štítnej žľazy, infekciou alebo iným problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť. Dôležité je všímať si, ako dlho únava trvá a či sa k nej pridávajú ďalšie príznaky. Ak nás obmedzuje v bežnom fungovaní, zhoršuje sa alebo ju sprevádzajú nezvyčajné ťažkosti, vtedy je lepšie obrátiť sa na lekára. Ten podľa okolností posúdi, či je potrebné ďalšie vyšetrenie. Samovoľné užívanie výživových doplnkov bez poznania príčiny nemusí priniesť očakávaný výsledok.
Doprajme si čas privyknúť si na jesenné tempo
Jesenná únava môže byť signálom, že sa náš organizmus prispôsobuje zmenám svetla, počasia aj denného režimu. Namiesto toho, aby sme sa snažili za každú cenu fungovať rovnako ako počas leta, môžeme mu pomôcť pravidelným spánkom, pohybom na čerstvom vzduchu a rozumne rozloženými povinnosťami. Ak však nedostatok energie neustupuje alebo nám bráni žiť tak ako zvyčajne, netreba ho považovať za nevyhnutnú súčasť jesene. Aj za zdanlivo obyčajnou únavou sa niekedy môže skrývať dôvod, ktorý si zaslúži pozornosť.
Zdieľať na