Prerušovaný pôst môže prospieť postave i mozgu: Pristupujte ale k nemu opatrne

Diéta

pexels.com

Hoci sa najčastejšie stretnete s názorom, že nejde o mimoriadne zdravý prístup, obdobia pôstu majú pomerne veľké množstvo stúpencov. Tí sa snažia obmedzovať hodiny, v ktorých budú jedlo príjmať. Výsledkom môže byť nielen vysnívaná váha, ale tiež podporenie mozgovej aktivity, ktorá sa prejaví v zlepšovaní pozornosti a pamäte. Aspoň to tvrdia vedci, ktorí tieto prejavy skúmali na myšiach.

Pôst pre duševnú výkonnosť

Prerušovaný pôst sa stretáva so stále väčšou pozornosťou a mnohí si ho zvolili ako cestu k dosiahnutiu telesnej i duševnej výkonnosti. Mnohé výskumy totiž naznačujú, že môže prospievať nášmu zdraviu. Štúdie realizované na myšiach vysvetľujú, že dokonca aj mozog môže mať úžitok z občasného vynechania jedla. Telo pri pôste vstupuje do stavu zachovanie života a zvyšuje sa funkčnosť mozgu.

Zdôrazňuje to Mark Mattson, šéf laboratória neurovied z amerického Národného ústavu pre výskum starnutia, ktorý vykonal niekoľko experimentov na myšiach. Zostáva overiť, či takéto mechanizmy prebiehajú aj u človeka a či prerušovaný pôst môže prispieť k lepšej práci mozgu.


Mohlo by vás zaujímať: Odpovedá výživová poradkyňa: Ako funguje a zaberá metóda prerušovaného pôstu?


O myšiach a ľuďoch

Myši boli kŕmené len v niektorých dňoch. Ukázalo sa, že sa u nich vytváral väčší počet neurónov a väčší počet synapsií, teda spojov medzi nervovými bunkami, a tým sa zlepšovala schopnosť učenia, pamäti a mozgová aktivita vôbec. Je tomu tak preto, že za desať 14 hodín hladovania sa vyčerpajú energetické rezervy glykogénu, zásobného polysacharidu v tele živočíchov, a organizmus preto musí čerpať energiu z tukov nachádzajúcich sa v tukových bunkách. Tuky sa premieňajú na ketóny, molekuly stimulujúce aktivitu a rast neurónov. Preto má pôst pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Podľa Mattsona je pravdepodobné, že rovnako tak je tomu aj u človeka, pretože metabolické cesty sú rovnaké.

Teória vychádza z histórie

Mattson, ktorý 35 rokov neraňajkuje a získava svoj denný prísun kalórií len v rozmedzí šiestich hodín za deň, zdôrazňuje, že pozitívne účinky pôstu vyplývajú z evolúcie nášho druhu. Po väčšinu našej histórie sme určite nejedli trikrát denne a medzi tým nejakú desiatu. Náš organizmus sa vyvíjal tak, aby vydržal obdobie s nedostatkom potravy. U myší vedie hladovanie k účinnejšej mentálnej funkcii a k väčšej pozornosti a jeho účinky trvajú jeden alebo dva týždne. Ak jeme menej, nevedie to k tomu istému účinku. Keď konzumujeme tri jedlá za deň, hoci s nižším množstvom kalórií, obnovujú sa vždy energetické rezervy. A tak aj keď sme napríklad šesť hodín bez jedla, nevedie to k žiadnemu zvýšeniu ketónov, ku ktorému dochádza jedine vtedy, keď telo spotrebováva tuky ako zdroj energie,vysvetľuje Mattson.


Mohlo by vás zaujímať: Držať pôst sa oplatí: Prospeje nielen postave, ale aj zdraviu


Poradiť sa s lekárom

Ďalším dôkazom v prospech prerušovaného pôstu je aj to, že rastie počet stúpencov periodického vynechávania jedla. Hoci však môže byť prospešnosť praxe doporučovanej aj niektorými náboženstvami, ako je ramadán či pôstne obdobie v kresťanstve, nemalá, je dôležité neimprovizovať. Je potrebné prispôsobiť pôst svojmu zdravotnému stavu a poradiť sa s lekárom.


Máte skúsenosti s prerušovaným pôstom? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: pexels.com, pexels.com, Milan, ČTK, Corriere della Sera

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close