Prvé šľachtené stromy pestované za účelom zberu boli zasadené pred 7 000 rokmi v údolí rieky Jordán. Podľa štúdie izraelských univerzít išlo o olivovníky. Práca podľa denníka Haarec potvrdzuje predchádzajúcu domnienku, že olivy patrili k prvým plodinám, ktoré ľudia začali šľachtiť.
Tisíce rokov do minulosti
V čase eneolitu, z ktorej nález pochádza, olivovníky v údolí Jordánu divoko nerástli. Teraz sa stopy po ich dreve našli v nálezisku Tel Caf na severe Izraela. Vedci tam objavili tiež stopy po veľkých vetvách figovníkov.
Oboje bolo potvrdené z analýzy dreveného uhlia z archeologického náleziska v mieste osídlenom za eneolitu, teda v období medzi neolitom a dobou bronzovou. Už minulý výskum založený na rozbore fosílneho peľu naznačoval, že by olivovníky nájdené v Tel Cafe mohli pochádzať z obdobia pred 6 500 až 7 000 rokmi.
Stromy postupne prerezávali
Zvyšky dreveného uhlia analyzovala teraz Dafna Langgutová z archeologického oddelenia univerzity v Tel Avive. „Figovníky boli v údolí pôvodné, ale ich vetvy boli bezcenné ako palivo aj ako materiál na výrobu nástrojov alebo nábytku,“ povedala. Ľudia preto nemali dôvod zhromažďovať veľké množstvo ich dreva v dedine. To, že tam bolo, môže byť podľa Langgutovej dôkaz, že obyvatelia figovníky prerezávali, čo sa robí pre zabezpečenie lepšej úrody dodnes.
Izraelskí vedci považujú nález za doklad raného šľachtenia stromov, našli sa tiež pečiatky, čo môže súvisieť so začiatkom administratívy. „Ako celok to svedčí o bohatstve a o prvých krokoch smerom ku zložitejšej spoločnosti skladajúcej sa z niekoľkých vrstiev. Okrem poľnohospodárov tam boli úradníci aj obchodníci,“ povedala Langgutová.
Olivovníky dopravili do Jordánska
Pri rozbore dreveného uhlia našla pozostatky po stromoch, ktoré v mieste rástli prirodzene, napríklad duby alebo tamaryšky. Pozostatky olivovníkov a figovníkov ale vnášajú nové svetlo na vývoj poľnohospodárstva. „Olivovníky divoko v Izraeli rastú, ale nie v údolí Jordánu. Niekto ich tam dopravil úmyselne, získal si o nich informácie a preniesol ich mimo ich prirodzené prostredie,“ súdi archeologička.
Výskum viedol Jozef Garfinkel z archeologického ústavu na Hebrejskej univerzite. „Keď ľudia niekam prenesú rastliny a zalievajú ich, nie všetky prežijú. Tie, ktoré zostanú, sú pre to prostredie vhodné, začnú sa geneticky meniť,“ povedal Garfinkel.
Išlo o prosperujúce oblasti
V Tel Cafe sa našli ďalšie známky mimoriadnosti tamojšieho osídlenia – boli tam veľké domy so dvormi a v každom niekoľko zásobníkov na uskladnenie zrní. „Kapacita tých skladov prevyšovala potreby jednej rodiny až dvadsaťkrát, boli to zjavne skladiská, ktoré znamenali veľký majetok. O bohatstve dediny svedčí výroba vypracovanej a umelo maľovanej keramiky. Našli sme aj nádoby privezené zďaleka – keramiku obeidskej kultúry v Mezopotámii, obsidián z Anatólie, medené šidlo z Kaukazu a ďalšie predmety. Mohli si dovoliť sadiť stromy, o ktorých vedeli, že im skvalitní jedálniček. K šľachteniu ovocných stromov sa nedá nikto prinútiť,“ povedal Garfinkel.
Ovocinárstvo malo ďalekosiahle ekonomické dôsledky. Olivovníkový sad prežije storočie, ale je na to potrebné vytvoriť systém práva na vlastníctvo a dedičstvo. Schopnosť venovať sa pestovaniu ovocia vysvetľuje relatívne bohatstvo ľudí v Tel Cafu. Na rozdiel od obilia a iných jednoročných plodín si ovocné stromy vyžadujú čas a úsilie. „Šľachtiteľstvo ovocných stromov je proces, ktorý trvá mnoho rokov. Zodpovedá skôr spoločnosti žijúcej v blahobyte ako spoločenstvu, ktoré bojuje o prežitie,“ povedala Langgutová.
Zdieľať na