Rastliny sú súčasťou živej prírody vôkol nás. Hoci sú tiché a nenápadné, majú údajne dokázať trpieť a kričať. Nový výskum ukázal, že dokážu produkovať špecifické zvuky v určitých situáciách, čím komunikujú nielen medzi sebou, ale aj s ľuďmi. Táto vedomosť môže byť prelomovou najmä v poľnohospodárstve či v ekologickom výskume.
Tajný jazyk
Samozrejme, rastliny nerozprávajú podobne ako človek. Nový výskum však dokázal, že ak sú rastliny pod stresom z dehydratácie alebo poškodenia, dokážu produkovať špecifické ultrazvukové zvuky. Ide o jemné praskanie, ktoré je pre ľudské ucho nepočuteľné.
O tejto téme informoval portál Science Alert, ktorý hovorí o výskume odborníkov z Telavivskej univerzity, ktorí pod vedením evolučného biológa Lilacha Hadanyho dokázali, že tieto zvuky nie sú náhodné, ale súvisia s konkrétnymi stresovými situáciami.
Pri testovaní paradajok, tabaku a ďalších druhov sa ukázalo, že rastliny v strese – napríklad bez vody alebo s odrezanou stonkou – „kričia“ v priemere až 40-krát za hodinu. A čo je zaujímavé, tieto zvuky začnú vydávať ešte predtým, než sa objavia viditeľné príznaky problému.
Odpočúvanie rastlín
Výskum prebiehal naozaj zaujímavo. Tím vedcov použil na zachytenie zvukov špeciálne zvukotesné komory a špecializované mikrofóny. Pomocou technológie následne vytrénovali algoritmus, ktorý dokázal rozlíšiť, či ide o zdravú rastlinu, alebo o takú, ktorá trpí suchom či poranením.
Tento pokrok znamená, že je možné, že by sme v budúcnosti mohli pestovať plodiny, ktoré samy povedia, kedy potrebujú vodu. Pokrok tohto druhu by mohol byť nápomocný najmä medzi poľnohospodármi či environmentalistami, pretože takýto vývoj by mohol viesť k efektívnejšiemu zavlažovaniu a zníženiu plytvania vodou. A to je obzvlášť dôležité v čase klimatickej krízy.
Sci-fi v realite
Hoci sa vám môže zdať, že „rastlinná komunikácia“ patrí do sci-fi, nie je tomu tak. Rastliny, pravdepodobne, medzi sebou dokážu komunikovať nielen pomocou zvuku. Doposiaľ je známe, že si dokážu medzi sebou posielať chemické signály pri útokoch škodcov. Zvukové signály by mohli byť ďalšou, doposiaľ neznámou, formou výmeny informácií.
Tieto „rastlinné šifry“ by mohli vnímať niektoré živočíchy, ako napríklad hmyz či niektoré cicavce. Drobný hmyz by tak možno dokázal rozpoznať, že je rastlina v strese a rozhodnúť sa, že ju nebude zaťažovať napríklad kladením vajíčok. Zdravé rastliny by zas mohli reagovať posilnením vlastnej obrany, ak začujú výkriky od svojich susedov.
Sledovanie je kľúčové
Ak by sa vyvinula technológia, ktorá by dokázala dešifrovať rastlinné odkazy, bolo by to naozaj veľmi zaujímavé. K záhadným ultrazvukovým výkrikom sa rastlina uchýli totiž skôr než začne vykazovať príznaky napríklad veľkého sucha. Pokiaľ by sme dokázali tieto signály efektívne monitorovať, mohli by sme zasiahnuť včas a predísť úhynu úrody.
To, ako k týmto zvukom dochádza, zatiaľ nevieme presne, no jednou z možností je fenomén zvaný kavitácia, teda podobný efekt, ako keď si praskáte prstové kĺby – pri nedostatku vody sa v rastline vytvárajú vzduchové bubliny, ktoré praskajú a vytvárajú ultrazvukové vlny.
Zaujímavá budúcnosť
Možno je načase prestať vnímať rastliny ako tiché a pasívne bytosti. Spomínaný výskum ukazuje, že ich svet je oveľa dynamickejší a hlasnejší, než sme si mysleli. A hoci ich volanie o pomoc nepočujeme ušami, môžeme sa ho naučiť počúvať inak – technológiou, pozorovaním a rešpektom.
V blízkej budúcnosti možno budeme mať v záhrade alebo skleníku senzory, ktoré nám oznámia, že paradajky sú smädné alebo kukurica trpí horúčavou. A my budeme konečne vedieť, čo im je, pretože už ich budeme počuť.
Zdieľať na