Šarlach má za posledných desať rokov klesajúci trend jeho výskytu. Z posledné desaťročie eviduje Úad verejného zdravotníctva (ÚVZ) jeho ústup do úzadia. V Epidemiologickom informačnom systéme (EPIS) za tento rok zatiaľ nie je nahlásený žiaden prípad.
Čísla nakazených rapídne klesajú
V priebehu minulého roka bolo celkovo evidovaných 18 prípadov tohto ochorenia, najviac v Prešovskom kraji. V roku 2020 bolo spolu hlásených 76 prípadov a v roku 2019 celkovo 319. Ochorenia boli hlásené z každého kraja, no najviac v Žilinskom kraji. Najvyššiu chorobnosť taktiež zaznamenali v uplynulých rokoch vo vekovej skupine 5 – 9 rokov. Najstarší pacient mal 64 rokov.
„V porovnaní s minulosťou môžeme povedať, že ochorenie neprestavuje bezprostredné ohrozenie života, keďže včasná antibiotická liečba je účinná, urýchľuje zotavenie a znižuje možnosť rozvinutia komplikácií – poškodenie srdca a obličiek,“ povedala Júlia Adamčíková z odboru surveillance infekčných ochorení na ÚVZ SR.
Šarlach najčastejšie postihuje práve deti, no prameňom nákazy je najmä iný chorý človek. Ide o bakteriálne infekčné ochorenie, inkubačný čas je v rozmedzí jedného až šiestich dní. Najčastejšie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, priamym kontaktom s nakazeným alebo kontaminovanými predmetmi. Častejšie sa vyskytuje v zime a na jar a najmä v detských kolektívoch.
Pozor najmä na červený výsyp po tele
Charakteristickými príznakmi je horúčka, angína a kožné prejavy – typická vyrážka červenej farby. Medzi klinické príznaky patria aj bolesť hlavy, zimnica, bolesti brucha, bolesti hrdla a zväčšené uzliny. „Na slizniciach dutiny ústnej je nález typický pre streptokokovú angínu, jazyk je bielo povlečený a neskôr pokrytý drobnými červenými pupencami – takzvaný malinový jazyk,“ spresnila s tým, že kožné prejavy tohto ochorenia možno najčastejšie nájsť na bruchu, vnútorných stranách stehien, bokoch trupu, v podpazuší či v lakťových jamkách.
Pacient a pri tomto ochorení lieči zväčša penicilínovými antibiotikami. Očkovanie proti šarlachu neexistuje. Základom prevencie je podľa ÚVZ dodržiavanie základných hygienických návykov, izolácia chorého doma v čase ochorenia a najmä aj prirodzená podpora imunity, ktorá by mala prebiehať celoročne. V minulosti išlo o smrteľné ochorenie, dnes sú jeho príznaky o čosi znesiteľnejšie.
Zdieľať na