Vykurovacia sezóna naplno začala. Sumu, ktorú zaplatíte za kúrenie, určuje najmä počasie a región, v ktorom žijete. Na Slovensku máme tento rok nadštandardne teplý november aj december, čo domácnosti určite teší. Ak už ale naozaj prituhne, viete, ktoré palivá môžete bezpečne spaľovať? Pri porušení zákona si zarábate na mastnú pokutu.
V článku sa dočítate:
- Ktoré drevo má najlepšiu výhrevnosť
- Čo by ste spaľovať rozhodne nemali
- Za čo vám hrozí pokuta
- Akú teplotu udržiavať v jednotlivých miestnostiach
Čo môžete spaľovať?
Pri spaľovaní môžete staviť na overenú klasiku. Kúriť viete drevom, peletami, briketami, uhlím či koksom.
- Kusové drevo: Naštiepané drevo má aj po dostatočnom vysušení pomerne veľkú vlhkosť, približne 20 %. Čím menej vlhké je, tým má lepšiu výhrevnosť. Drevo by malo schnúť jeden až dva roky. V takomto prípade viete z menšej kopy dreva zabezpečiť väčšie teplo.
- Drevené pelety: Pelety majú tvar granúl a sú dlhé 2 – 3 centimetre. Vyrábajú sa z odpadu biomasy, ktorá sa drví, suší a lisuje. Obsahujú približne 8 % vlhkosti a zanechajú len o niečo viac popola ako drevo. Majú však lepšie výhrevnosť.
- Drevené brikety: Aj brikety vznikajú z odpadovej biomasy, no na dĺžku majú zhruba 20 centimetrov. Vďaka vysokej výhrevnosti zaručia nízke náklady na vykurovanie. Po spálení zanechajú minimum popola – do 0,5 % obsahu, podobne ako drevo.
- Drevená štiepka: Štiepka je vyrobená z dreveného odpadu, napríklad z konárov či porastov. Rýchlo schne, no vlhkosti sa zbaviť nevie (približne 30 %, niekedy aj viac). Odporúča sa do krbov so stupňovitým roštom.
- Čierne uhlie: Je považované za veľmi kvalitné palivo. Má zďaleka najvyššiu výhrevnosť a najnižšiu vlhkosť. Na druhú stranu, je veľkým škodcom životného prostredia.
- Hnedé uhlie: Naopak, hnedé uhlie je najmenej kvalitné. Zanechá takmer štvrtinu svojho pôvodného obsahu vo forme popola a jeho vlhkosť dosahuje hodnotu 10 %.
- Koks a antracit: V oboch prípadoch ide o druhy čierneho uhlia. Majú aj veľmi podobné vlastnosti – vysokú výhrevnosť, slabé dymenie a nulové tvorenie dechtu.
Nie každé drevo vyhreje dostatočne
Nie je však drevo ako drevo. Každý druh dreva má inú výhrevnosť. Spravidla platí, že ihličnaté stromy sú na tom najhoršie. Najväčšiu výhrevnosť má z nich borovica, aj tá je však len tesne za priemerom listnatých stromov. Najhoršiu výhrevnosť z ihličnanov majú jedľa a smrek.
Z listnatých stromov sa oplatí kúriť jaseňovým drevom – má o takmer 50 % vyššiu výhrevnosť ako buk a vyrovná sa čiernemu uhliu. K lepším kandidátom sa radí aj javor a agát. Naopak, zlé výsledky vo výhrevnosti majú jelša, topoľ a lipa. Dobré vlastnosti majú za relatívne dobrú cenu dub, breza a buk.
Toto rozhodne nie je palivo
Ľudia občas kúria aj tým, čo by nemali. Mnohé materiály dokonca obsahujú lak, plastové časti či gumu, ktoré majú nielenže zle spaľovacie vlastnosti, ale aj škodia životnému prostrediu a zapáchajú. Spaľovať by sme určite nemali:
- Starý nábytok
- OSB dosky, drevotriesku a preglejky
- Staré drevené rámy (napríklad okien)
- Staré časopisy
- Textil a obuv
- PET fľaše a iné výrobky obsahujúce plast
- Pneumatiky a iné výrobky obsahujúce gumu
- Linoleá alebo plávajúce parkety
- Oleje
Spýtali sme sa kominára
Čo by sa stalo, ak by ste pálili OSB dosky? „Nakoľko ide o drevo potreté lakom, nepríjemne zapácha a najmä dymí. Nemá ani dobrú výhrevnosť,“ hovorí kominár Rudolf. „Z dreva najčastejšie ľudia kúria bukom, dubom, agátom a hrabom. Ide o dostupné tuhé palivo, ktoré ľudia zoženú za prijateľnú cenu.“
Otázkou ešte zostáva, či je lepšie uhlie alebo drevo. „Rozhodne drevo, uhlie až príliš dymí a práši,“ pokračuje kominár. „Drevo je optimálne páliť pri vlhkosti 20 %, teda asi po roku sušenia. Pod túto hodnotu sa nedostane, nakoľko ide o bežnú vonkajšiu vlhkosť. Keby ste ho sušili nad rámec, zbytočne popraská a zhorí príliš rýchlo.“
Pokuty za nesprávne kúrenie
Neznalosť zákona vás neospravedlňuje pred trestom. Pred inštaláciou vykurovacieho zariadenia a jeho uvedením do prevádzky musíte požiadať obec o vydanie súhlasu, pretože v ňom budete spaľovať tuhé, kvapalné alebo plynné palivo. Ukladá vám to za povinnosť paragraf 17 Zákona o ovzduší číslo 137 z roku 2010.
Nezáleží, čo rodinný dom staviate alebo len meníte už jestvujúce vykurovacie zariadenie. Odporúčame vám vopred sa informovať, aké náležitosti na vydanie tohto súhlasu potrebujete vo vašom meste alebo obci. Každá samospráva a každý región môžu potrebovať iné dokumenty. Za porušenie tohto nariadenia vám hrozí pokuta od 33 do 3 300 eur.
Legislatíva má dosah aj na palivom, ktorým kúrite. PET fľaše či iný odpad nie sú vhodným palivom kvôli znečisťovaniu. Zelená linka rieši práve takéto podnety: „V prípade, že by niekto vo vašom okolí spaľoval odpad, neváhajte sa obrátiť či už na nás, alebo na príslušného zástupcu obce,“ informuje. Obec pritom môže udeliť pokutu za spaľovanie odpadu a to až do výšky 1 500 eur.
Pozor na nebezpečné látky
Spaľovať odpad sa nevypláca. Látky, ktoré sa počas pálenia uvoľňujú, sú nebezpečné nielen pre životné prostredie, ale aj pre zdravie vás a vašich blízkych. Vedľajším produktom tohto procesu sú spaliny, popolček a najmä škvara. Tá sa v uvoľňuje vo veľkom množstve a nakoľko sa využíva najmä pri stavbe ciest, rozhodne ju nechcete dýchať doma.
Odpad môžu na Slovensku spaľovať len dve špecializované zariadenia, ktoré sú v Bratislave a v Košiciach. Samotný odpad je pritom pálený za účelom energetického využitia a tento proces prebieha pri teplota okolo 850 °C. Tieto objekty sa označujú ako ZEVO (zariadenia na energetické využitie odpadu) a musia spĺňať prísne limity, ktoré zabraňujú, aby sa škodlivé látky dostali do ovzdušia.
Vláda poslala otvorený list občanom aj samosprávam
Koncom roka 2022 poslala slovenská vláda otvorený list, v ktorom informuje občanov a samosprávy o aktuálnom stave vykurovania. Na Slovensku stojí viac ako milión rodinných domov, v ktorom žije viac ako polovica obyvateľov republiky. V liste sa spomínajú drahé energie a nutkanie vykurovať drevo či dokonca uhlím.
„Vykurovanie tuhým palivom je závažným problémom, ktorý komplikujú nepriaznivé rozptylové podmienky počas teplotných inverzií v zimnom období, hlavne v horských dolinách a kotlinách. Obce situované v údoliach, s obmedzeným rozptylom emisií z nízkych komínov rodinných domov sú v dôsledku teplotnej inverzie vystavené lokálnym smogovým situáciám, mnohokrát viditeľným aj voľným okom. Spaľovanie nevhodného tuhého paliva vrátane nevysušeného dreva, alebo odpadu v kotloch, krboch, kachliach a pieckach významne prispieva k produkcii emisií sadzí,“ píše vláda v liste.
Priložila aj viac ako 20 rád, ako znížiť ekologické, ale aj samotné ekonomické náklady počas vykurovacej sezóny. Spomína sa dbanie sa spaľovanie výlučne suchého dreva, pravidelné čistenie komínov, odvzdušňovanie radiátorov či celkové zníženie teploty v domácnosti o jeden stupeň. Všetky rady nájdete v liste.
Neprekurujte
Práve prekurovanie je častým problémom domácnosti. Odborníci hovoria, že najvyššia teplota by mala byť v kúpeľni a to niekde na úrovni 24 °C. V obývacích izbách, kam patrí aj kuchyňa, by ste mali držať teplotu niekde okolo 20 – 21 °C. V izbách, kde sa spáva, stačí teplota do 18 °C (okrem detskej izby alebo izby s kojencom). Tieto teploty môžu mať odchýlku jedného až dvoch stupňov.
Kúriť tuhým palivom a zároveň dbať o správnu teplotu v jednotlivých miestnostiach je náročné. Ak vám teplo prúdi radiátormi, nenechávajte pred nimi záclony, ktoré zabraňujú cirkulácii tepla. V prípade, že nemáte zateplené, pomôže dočasne reflexná fólia, ktorú prilepíte na stenu za radiátor. Zabránite tak úniku tepla smerom von z budovy a teplo sa odrazí do miestnosti.
Zdieľať na
Zdieľaní