Ak ste doteraz považovali reči o aure a svetelných lúčoch iba za reči hodné ezotérie, najnovšie informácie vás poriadne šokujú. Na základe nových informácií je totiž dnes jasné, že ľudia a živé tvory vyžarujú počas života slabé viditeľné svetlo, ktoré po smrti zmizne. V budúcnosti sa toto poznanie môže stať diagnostickým nástrojom zdravotníkov.
O aure sa hovorí ako o prejave životnej energie
Nová štúdia s touto problematikou bola uverejnená v odbornom časopise The Journal of Physical Chemistry Letters a na portáli Science Alert. Vedecký pokrok neustále prináša nové zaujímavé poznatky. Podľa nedávneho výskumu slovné spojenie „ty dnes skutočne žiariš“ nemusí byť iba metaforou, ale skutočnosťou. Pokus na myšiach a listoch dvoch druhov rastlín totiž odhalil dôkazy existencie fotónov vyžarovaných všetkými živými organizmami vrátane ľudí.
Výsledky štúdie môžu na prvý pohľad pôsobiť pochybne a iba ťažko sa možno ubrániť pocitu súvisu biologickej elektromagnetickej emisie s vyvrátenými paranormálnymi tvrdeniami o aurách a výbojoch obklopujúcich živé organizmy, píše Science Alert. Svetlo viditeľnej dĺžky vyžarované biologickými procesmi by podľa portálu navyše malo byť také slabé, že by ho mali jednoducho prehlušiť elektromagnetické vlny prítomné v prostredí a teplo vyžarované telom, jeho presné sledovanie na celom tele by preto malo byť náročné. Autori štúdie napriek tomu tvrdia, že sa im ho sledovať podarilo a že ultraslabá emisia fotónov (UPE) u živých organizmov je výrazne silnejšia ako u mŕtvych.
Po smrti svetlo zaniká
Štúdiu vypracovali vedci z Univerzity v Calgary a Kanadská národná rada pre výskum (CNRC). Jej výsledky 24. apríla zverejnil odborný časopis The Journal of Physical Chemistry Letters.
Silným kandidátom na zdroj UPE je účinok rôznych reaktívnych druhov kyslíka produkovaných živými bunkami v prípade vystavenia stresovým faktorom ako teplo, jedy, patogény či nedostatok živín. Schopnosť diaľkovo monitorovať v telách ľudí, zvierat alebo rastlín stres jednotlivých tkanív by pre zdravotníkov či zootechnikov bola výkonným diagnostickým a výskumným nástrojom.
Vedci na porovnanie UPE u živých a následne mŕtvych myší použili nábojovo viazané súčiastky (CCD) násobiace elektróny a kamery s CCD.
- Snažili sa tak zistiť, či je možné rozšíriť sledovanie emisie z jednotlivých tkanív na celé živé subjekty.
- Pri pokuse hodinu snímali štyri imobilizované myši umiestnené v tmavej komore, ktoré následne utratili a snímali ďalšiu hodinu.
- Počas posmrtného snímania ich zahrievali na telesnú teplotu, aby eliminovali skreslenie spôsobené chladnutím.
Výsledky pokusu dokázali výrazný pokles množstva fotónov viditeľného svetla vyžarovaného myšami po smrti. Okrem myší vedci použili listy dvoch druhov rastlín – arábkovky thalovej (Arabidopsis thaliana) a šeflery stromovitej (Heptapleurum arboricola) a zaznamenali rovnako zaujímavé výsledky. Stresovanie listov rastlín poranením alebo chemikáliami poskytlo silné dôkazy v prospech teórie, že reaktívne druhy kyslíka môžu mať súvis s UPE.
„Z našich výsledkov vyplýva, že poranené časti všetkých listov žiarili počas 16 hodín snímania výrazne silnejšie ako tie nezranené,“ uvádzajú výskumníci. Výsledky štúdie tak dávajú nádej, že vedecký pokrok možno jedného dňa umožní povedať, či ľudia žiaria zdravím doslova a nie len metaforicky.
Zdieľať na