Veselé Rozprávky o Osmijankovi či Opice z našej police s radosťou čítalo už niekoľko generácií detských, ale aj dospelých čitateľov. Krista Bendová, ktorá je ich autorkou, patrí dodnes k najznámejším slovenským spisovateľkám. Prispela nielen k rozvoju detskej literatúry, ale napomohla aj k formovaniu modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. V piatok 27. januára uplynulo od jej narodenia už neuveriteľných 100 rokov.
Krista Bendová sa narodila 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote na Liptove. Prvé vedomosti načerpala v školách v Kremnici a v Nových Zámkoch. Ďalej navštevovala gymnázium v Nových Zámkoch a tiež v Banskej Bystrici, kde zároveň úspešne zmaturovala. V rokoch 1942 až 1945 študovala na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave slovenský a ruský jazyk. Študovala tiež na dramatickej akadémii v Bratislava, no zo zdravotných dôvodov musela štúdium v roku 1945 ukončiť.
Po roku 1948 začala pracovať vo vydavateľstve Pravda na pozícii redaktorky literatúry pre deti. Okrem toho pôsobila vo Zväze československých spisovateľov. Neskôr bola redaktorkou časopisov Ohník, Roháč a v rokoch 1958 – 1964 aj denníka Pravda. Ako profesionálna spisovateľka sa etablovala v roku 1964.
Verše tvorila už v školských časoch
Počas štúdia na strednej škole sa postupne prejavovala ako literárna autorka. Stránky školských časopisov ale obohacovala najmä veršami. Inšpiráciu pre svoju poéziu našla v dielach Jána Smreka alebo Emila Boleslava Lukáča. Tvorila ľúbostnú a intímnu lyriku, no zároveň patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali kritický postoj voči fašizmu.
Jej knižný debut vyšiel v roku 1948. Išlo o zbierku ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému. Ďalšia zbierka Milenec smútok, ktorá vyšla v tom istom roku, bola dojímavou reakciou na jej životnú situáciu. Tú totiž podmieňovala ťažká choroba. Ľúbostnej tematike sa venovali aj nasledujúce zbierky (Ruky, 1948), no iné boli tiež poznamenané budovateľskou érou (Krajina šťastia, 1950).
V tom čase sa už Krista Bendová zamerala na detských čitateľov. Jej veršovaný debut Čačky-hračky (1949) vyniká moderným prejavom. Upútala aj zbierkou Bola raz jedna trieda (1956), po ktorej pokračovala v humoristickom štýle v knižkách Cirkus Hopsasa (1957), Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959).
Jej prózu pre deti čítajú celé generácie
Neskôr začala Krista Bendová pre deti písať aj prózu. V roku 1965 vznikol rozprávkový cyklus o Osmijankovi. Na popularite mu pridalo tiež rozhlasové spracovanie v podaní Ctibora Filčíka. Toto dielo by sme mohli nazvať kultovým a generačným. Dnešným deťom prináša rovnaké potešenie, aké pri čítaní zažívali ich rodičia a starí rodičia. Vyniká vtipom, neprekonateľným humorom, nebojácnosťou, dobrosrdečnosťou a fantáziou. Legendárne ilustrácie k Osmijankovým rozprávkam vytvorila Božena Plocháňová a skvelú typografiu im dodal Svetozár Mydlo. Za rovnako úspešné a nadčasové dielo Kristy Bendovej možno považovať aj Opice z našej police (1967).
Repertoár knižiek poézie a prózy pre deti, ktorý vzišiel z tvorby Kristy Bendovej, je naozaj bohatý. Sú medzi nim napríklad diela Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Mikimyška, Rozprávky z Dúbravky, či Dobrodružstvá Samka Klamka. Vytvorila scenáre pre dva televízne filmy (Žiarlivosť, 1972 a Pomsta, 1975), prekladala z ruskej a českej literatúry.
Oceňovaná autorka, ktorej diela zostanú večné
Krista Bendová získala za svoj život množstvo vyznamenaní. V roku 1949 sa Krista Bendová stala nositeľkou Národnej ceny, v roku 1962 ju ocenili Československou cenou mieru a v roku 1969 bola vyznamenaná Za vynikajúcu prácu. Cenu Fraňa Kráľa jej udelili v roku 1970 a titul zaslúžilá umelkyňa v roku 1983.
Krista Bendová naposledy vydýchla v deň svojich 65. narodenín. Zomrela 27. januára 1988 v Bratislave. Keďže si prozaička niesla rodnú Kráľovu Lehotu v srdci po celý život, premiestnili jej pozostatky práve tam.
Početné reedície diel Kristy Bendovej potvrdzujú, že majú čo povedať a odovzdať aj dnešným čitateľom. Na odkaz autorky nadväzuje tiež nezisková organizácia Osmijanko. Tá okrem iného organizuje celoslovenskú čitateľskú súťaž Osmijankova literárna záhrada. Na začiatku práve prebiehajúceho školského roka 2022/2023 ju vyhlásili už 19. krát. Témou je vždy jedna z Osmijankových rozprávok. Cieľom súťaže je priviesť deti k láske ku knihám.
Zdieľať na