Vianoce klopú na dvere a preto vám prináša viac ako 20 zaujímavostí, ktoré ste o nich pravdepodobne ani netušili. Možno niektoré z nich zmenia váš pohľad na najkrajšie obdobie roka.
V článku sa dočítate:
- Aký pôvod má koleda Tichá noc
- Kde vznikol najväčší adventný veniec na Slovensku
- Koľko ľudí by si malo sadnúť za vianočný stôl
- Prečo kapor nie je naše tradičné jedlo
- Prečo kedysi viseli vianočné stromčeky zo stropu
- Ktorý vianočný hit zaznel aj vo vesmíre
Kedy sa narodil Ježiško?
Cirkev sa nevie zhodnúť na tom, kedy by sa malo oslavovať narodenie Pána, teda Vianoce. Rímskokatolíci ich oslavujú 24. decembra (respektíve až do 6. januára), evanjelici považujú za sviatky už obdobie adventu a gréckokatolíci a pravoslávnymi oslavujú od 20. decembra (predsviatok narodenia Ježiša) do 31. decembra.
Zhodnúť sa nevedia najmä na dátume, kedy sa Ježiš narodil. Do 4. storočia sa narodenie Pána oslavovalo 6. januára. 25. december, respektíve 24. december, obhajujú najmä historici, nakoľko starí Židia verili povesti, že proroci boli počatí v rovnaký deň v mesiaci, v ktorý aj zomreli.
V každej krajine nosí darčeky niekto iný
Aj keď žijeme v Európe, každá krajina oslavuje Vianoce trochu odlišne:
- Bulharsko: Bulhari dostanú darčeky až na Nový rok a prinesie im ich dedo Koleda.
- Dánsko: V Dánsku chodí tajomný Vianočný posol a darčeky tu dostanú rovnako ako vaše deti.
- Fínsko: Fínov obdarúva Veľký Ukko z vysokej hory v Laponsku.
- Grécko: Aj Gréci dostanú svoje darčeky až na Nový rok. Prinesie ich svätý Vassilios.
- Nemecko: V Nemecku zasa chodí vianočný duch Weihnachtsmann, v preklade Mikuláš.
- Taliansko: Talianskym deťom prinesie darčeky škaredá čarodejnica La Befana a to až 7. januára.
Slovenské deti sú z medzi prvými, ktoré dostanú vianočné darčeky.
Pôvod Tichej noci
Pieseň Tichá noc je stará viac ako 200 rokov a po prvýkrát odznela v Rakúsku, keď ju v roku 1818 predstavili Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber. Stala sa mimoriadne obľúbenou. Dnes patrí k tradičným melódiám vianočných sviatkov a bola preložená do viac ako 200 jazykov.
Prvé vianočné stromčeky
Prvým, ktorým napadlo ozdobovať stromčeky, boli Nemci a Lotyši pred viac ako 400 rokmi. Na stromček vešali jednoduché predmety, zvyčajne vyrobené z dreva. Vianoce sa však spájajú so stromami kvôli Keltom. Tí verili, že bohovia sa skrývajú v ich kôre. Kelti jeden zo stromov vždy vyťali, zaniesli do dediny a tancom okolo neho oslavovali narodenie Pána.
Sklenené gule boli v móde už pred viac ako 100 rokmi
Zmienky o sklenených guliach, ktoré má dnes na vianočnom stromčeku každý, sa datujú až do 18. storočia. Tieto ozdoby z jemného skla dal vyrobiť Francúz Pierre Dupont v roku 1889. Sprvu boli jednofarebné, neskôr ich začali ľudia zdobiť.
Najviac Ježiškov v domácnosti
Ak si myslíte, že váš dom je počas Vianoc prezdobený, verte, že nie je. Rekord za najväčšiu zbierku Ježiškov (alebo Santa Klausov) drží istý kanadský dôchodca, ktorý ich za 22 rokov nazbieral 25 189. Pochádzajú z viac ako 30 krajín a táto zbiera stále rastie. Je dokonca zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov.
Pohľadnice ako symbol lenivosti
Britom zasa môžete poďakovať za čaro vianočných pohľadníc. V 19. storočí mal istý majiteľ tlačiarne Charles Drummond každý rok rozposielať svojej rodine vianočné priania. Jeho rodina však bola pomerne veľká a preto vždy pred Vianocami hromžil, koľko času mu to zaberie.
Nakoľko vlastnil tlačiareň, napísal len jeden list, ktorý vytlačil pre každého zo svojej rodiny, dokonca aj obchodným partnerom. A uchytili sa. Dnes už táto tradícia pomaly mizne, nakoľko želania sa posielajú prevažne SMS správami, mailom či cez sociálne siete.
Najväčší adventný veniec na Slovensku
Rekord za najväčší slovenský adventný veniec si zapísali tento rok obyvatelia Košeca v okrese Ilava. Priemer venca je viac ako 36 metrov a porazil doterajšie prvenstvo, ktoré držala obec Miloslavov, o polovicu. Obyvatelia vytvárali veniec celé dva týždne. Nechýbajú na ňom štyri sviečky potiahnuté svetielkami, každú adventnú nedeľu na ňom svieti o jednu viac.
Pôvod sviečok na venci
Sviečky na adventný veniec pridal v roku 1860 Johann Henrich Wichern. Veniec vtedy tvorilo dvadsať malých a štyri veľké sviečky, ktoré predstavovali adventnú nedeľu. Každý deň nechal jednu zo sviec zhorieť, aby deti z okolia vedeli, koľkokrát sa ešte musia vyspať, aby boli Vianoce. Dnes ich do venca vkladáme len spomínané štyri.
Párny alebo nepárny počet?
Vedeli ste o tom, že pri vianočnej večeri by malo byť prestreté pre párny počet ľudí? Ak tak neurobíte, povera hovorí, že do nasledujúcich Vianoc vás postihne veľké nešťastie. Aj preto mnohí prestrú o jeden tanier navyše. O tomto zvyku sa hovorí aj ako o čakaní na náhodného hosťa alebo prestieraní pre nedávno zosnulého člena rodiny.
Povera o štekajúcom psovi
Počas Štedrého dňa chodili kedysi mladé dievčatá pred dom a čakali, kým nezašteká pes. Hovorilo sa, že z ktorej strany sa štekot ozve, z tej strany príde do roka a do dňa jej nastávajúci. Ak ostalo ticho a žiadny pes nezaštekal, do ďalších Vianoc si dievča vraj frajera nenájde. V prípade, že sa jej to stalo dvakrát po sebe, mala ostať starou dievkou.
Tradičné farby Vianoc
Farbami Vianoc sú zelená, červená a zlatá. Prečo však tieto tri farby?
- Zelená: znázorňuje imelo a stromček, taktiež je symbolom života a znovuzrodenia,
- Červená: bobule cezmínu tú červené a odkazujú jednak na Kristovu krv, ale aj červené Adamovo jablko,
- Zlatá: táto farba je symbolom hviezd a počas Vianoc zastupuje aj svetlo.
Kapor ako tradícia – ale kdeže!
Hovorí sa, že tradičným slovenským vianočným jedlo je kapor so zemiakovým šalátom. Pravda je však inde. Kapra prvýkrát jedli Slováci na Vianoce až v 19. storočí a to vďaka spisovateľke a kuchárke Magdalene Dobromile Rettigovej. Zemiakový šalát sa na naše územie dostal až po druhej svetovej vojne a to konkrétne z Ruska.
Stromček hore nohami
Spomínali sme, že Lotyši patrili medzi prvých, ktorí začali ozdobovať vianočný stromček. V hlavnom meste Riga však na rozdiel od Nemecka vešali stromčeky na strop hore nohami. Táto tradícia ešte v 16. storočí prevládala aj u nás, no napokon sa ľuďom zdala byť nepraktická.
Najväčší vianočný darček v histórii
Vedeli ste, že najväčší vianočný darček dostali Spojené štáty ešte v roku 1886? Francúzi počas sviatkov venovali mestu New Yorku Sochu slobody, pretože aj ich občania bojovali za nezávislosť od Británie po boku osloboditeľov. Jej skonštruovanie trvalo šesť rokov a v Paríži postavili o tri roky neskôr jej zmenšenú kópiu.
Vianoce na fronte
Prvá svetová vojna, vtedy známa ako zákopová vojna, začala v roku 1914 a nik netušil, ako dlho bude trvať. Vojaci Francúzska, Británie a Nemecka v zákopoch však 24. decembra toho roku opustili od bojov, spoločne počúvali koledy a údajne si zahrali aj futbal. Nasledovný deň z nich boli znova nepriatelia, ktorý zomierali v tisícoch denne len kvôli pár metrom pôdy, ktorú o chvíľu znovu stratili.
Najzárobkovejší vianočný film
K Vianociam dnes neodmysliteľne patria aj filmy. Viete, ktorý z nich zarobil v kinách najviac peňazí? Bola to animovaná prerábka filmu Grinch, ktorý sa premietal v kinách koncom roka 2018. Možno ste na ňom s deťmi boli aj vy. Celosvetovo zarobil 512 miliónov dolárov a dodnes zarába na predaji práv na vysielaní.
Prečo je severný pól Ježiškovým domovom?
Ešte v 19. storočí bol Severný pól záhadným miestom, ktoré človek nepokoril. Aj preto kreslič Thomas Nast vo svojich ilustráciách uvádzal, že práve tam sídli Ježiško, respektíve Santa. Táto povera sa rýchlo rozšírila a aj napriek tomu, že koncom storočia sa uskutočnila prvá úspešná Pearyho expedícia na Severný pól, stále si tučného milého muža spájame s týmto miestom.
Japonci sa stravujú po svojom
Japonská kultúra je tej našej na míle vzdialená. Ak by ste ich spýtali, či aj oni jedia na Vianoce kapra a šalát, asi by sa vám len vysmiali. Mnohí z nich počas Štedrej večere jedia KFC – Kentucky Fried Chicken, teda kuracinu. Táto novodobá tradícia začala ešte v roku 1974, keď KFC začalo v Japonsku s marketingovou kampaňou nazvanou „Kentucky for Christmas“, v preklade Kentucky (názov firmy) na Vianoce.
Vianočný hit zaznel aj vo vesmíre
Prvá pieseň vytvorená ľuďmi, ktorá kedy zaznela vo vesmíre, bol hit Jingle Bells. Stalo sa tak 16. decembra 1965, keď NASA pustila túto pieseň vo vesmírnej rakete počas programu Gemini 6A. Počuť bola len v samotnej rakete, nakoľko vo vákuu sa zvuk nešíri. Stalo sa to tri a pol roka pred pristátím človeka na Mesiaci. Tento počin má nezmazateľný zápis v Guinnesovej knihe rekordov.
Výzor Ježiška vytvorila Coca-Cola
Ako vlastne Ježiško vyzeral podľa ľudí v 19. storočí? To sa zrejme nikdy nedozvieme, nakoľko jeho výzor nám do hláv nezmazateľne zapísala Coca-Cola. Spoločnosť počas marketingovej kampane v roku 1931 navrhla tučného muža odetého ho červeno-bielej súprave s dlhými fúzmi aj bradou. Dnes tento výzor používa takmer každá spoločnosť a rovnako ho kreslia aj deti v školách.
Ježiško má aj vlastnú adresu (a nie jednu)
Slovenské deti môžu Ježiškovi aj napísať, jeho adresa do zahraničia je Napapiiri 96930, Fínsko. Za oceánom majú tiež svoju vlastnú adresu – napríklad Američania posielajú listy Santovi na Elfskú cestu 123, 88888 Severný pól a Kanaďanom stačí napísať Severný pól, HO HO HO. Niektorým z nich sa dokonca aj ozve.
Takisto však môžete využiť Vianočnú poštu a obálku poslať na adresu Ježiško 999 99. Korešpondenciu môžete odoslať s nalepenou známkou alebo ju vhodiť do špeciálnej vianočnej poštovej schránky do 16. decembra. Deti od Ježiška dostanú odpoveď a malý darček. Navyše, priložené obrázky budú zaradené do súťaže o detskú vianočnú poštovú známku!
https://www.gettyimages.com/detail/photo/happy-man-serving-roast-turkey-for-his-family-royalty-free-image/1349700545?phrase=christmas%20table&adppopup=true
Zdieľať na