Chráňte si kĺby a svaly nielen pri športe: Pomôcť vám môže terapia páskami

páska

wikimedia.org

Stáva sa vám, že to s fyzickou námahou či športovaním z času na čas preženiete? S pribúdajúcimi rokmi je náš pohybový aparát citlivejší a oveľa náchylnejší na najrôznejšie zranenia. Ak hľadáte spôsob, akým si svoje svalstvo a kĺby ochránite či skrátite dobu hojenia predchádzajúceho narušenia štruktúry tkanív, možno je terapia pozostávajúca z nalepovania fixačných pások pre vás to pravé. Ako táto metóda funguje a na čo všetko sa používa? Zistite aj vy, vďaka čomu lepšie výsledky dosahujú aj vrcholoví športovci.

Prečo práve pásky?

Takzvané „tejpovanie“ je spôsob, akým sa na pokožku rozličných častí tela a svalových skupín prilepujú rôzne široké pásky. Tie môžu byť buď z pevného materiálu, prípadne z elastickej bavlny – v závislosti od toho, aký výsledný efekt chceme dosiahnuť. Prilepovanie špeciálnych pások totiž slúži na spevnenie konkrétnych partií ako bandáž, ktorá predstavuje jednak účinnú prevenciu poranenia kostrovo-svalovej sústavy a zároveň pôsobí ako terapeutický prostriedok pri už existujúcom zranení. Hybnosť pohybového systému je pritom stopercentne zachovaná.


Mohlo by vás zaujímať: Bolia vás pri cvičení kolená? Dajte si do tela podľa našich rád!


Odkiaľ tejpovanie pochádza?

Kolískou fixačného tejpovania sú Spojené štáty americké, kde zaznamenalo pomerne veľký boom už v 60. rokoch minulého storočia. Spoza veľkej mláky sa táto metóda postupne rozšírila aj do západných častí starého kontinentu. V našich končinách sme sa s ňou po prvý raz stretli v 80. rokoch, slabá dostupnosť tejpovacích pások však spôsobila, že na väčší rozmach sme si museli počkať. Osemdesiate roky sú ale veľmi významným míľnikom predovšetkým z hľadiska fyzioterapie. Japonský chiropraktik Kenzo Kase totiž v tom čase vynašiel a uviedol do praxe elastické pásky, čím položil základy nového trendu zvaného kinesiotaping.

Pre koho je terapia páskami určená?

Tejpovanie už dlhé roky vo veľkom využívajú predovšetkým profesionálni športovci. Práve vďaka vrcholovým atlétom sa však rozšírilo aj medzi širokú verejnosť, ktorá športuje rekreačne. Významnou mierou k tomu prispeli letné olympijské hry v Pekingu (2008) a v Londýne (2012). Ak máte záujem túto metódu vyskúšať, mali by ste sa obrátiť na skúseného odborníka. Pásky v súčasnosti nalepujú vyškolení lekári, fyzioterapeuti či maséri.


Mohlo by vás zaujímať: Dajte zbohom bolestiam chrbta a ochabnutým svalom: Začnite cvičiť Pilatesa


Aké vlastnosti má páska?

Pásky používané pre tejpovanie sú buď pevné alebo pružné. Elastické pásky tvoria základ kinesiotapingu a dokážu sa natiahnuť na 120 – 140% svojej pôvodnej dĺžky. Neobsahujú žiaden latex, ale vlákna bavlny, ktoré umožňujú pokožke dýchať. Aplikované tak môžu byť až po dobu štyroch dní, pričom nijako neobmedzujú v pohybe. Od kinesiotapingu môžete očakávať nasledovné výsledky:

  • zníženie opuchu
  • zmiernenie až odstránenie bolesti
  • podporu správnej tonizácie svalstva
  • priaznivé pôsobenie na kĺby, väzy, šľachy
  • mobilizáciu svalových vlákien

Výkony Supermana vraj očakávať nemáme

Tak ako v každom odbore, aj v oblasti kinesiotapingu sa objavujú skeptici či dokonca neprajníci, podľa ktorých neexistuje dôkaz, že nalepovanie pások naozaj funguje. Pravdou ale je, že používanie pások nijako ublížiť nemôže. A ak by prinieslo aspoň isté zlepšenie, za vyskúšanie určite stojí. „Potrebujeme uskutočniť ďaleko viac výskumov, aby sme mohli potvrdiť pozitívne výsledky, ktoré zatiaľ vidíme. V páske nie je nič magické. Určite to nemôže zlepšiť váš výkon alebo vás premeniť na Supermana. Spôsob, akým ľudia používajú pásku, nadvihuje ich kožu, čo znižuje tlak. To v konečnom dôsledku uľavuje od bolesti a opuchu,“ prezradil Kevin Anderson, manažérsky riaditeľ Kinesio UK.


Máte nejaké skúsenosti s nalepovaním terapeutických pások na kožu? Podeľte sa o ne v diskusii pod článkom.

Zdroj: wikimedia.org, wikipedia.org, Johnny
Odporúčame