K najväčším jesenným sviatkom v našich končinách patria sviatok všetkých svätých a pamiatka zosnulých. V Amerike je to Halloween, ktorý má podobnú tematiku, ale je oslavami diametrálne odlišný od našich sviatočných dní. Napriek tomu, Halloween pochádza z predkresťanskej Európy, kedy väčšinu územia obývali Kelti a tento deň spájali so svetlom a ohňom. Aj preto uzrel svetlo sveta zvyk, pri ktorom sa vyrezávaná tekvica v týchto dňoch objaví asi v každej súčasnej domácnosti, a to nielen tej americkej. Ako tento sviatok vznikol a prečo sa vlastne vyrezávajú tekvice?
Vyrezávaná tekvica je spojená s legendami
Starodávny keltský sviatok sa nazýval Samhein, ktorý sa oslavoval na konci leta a bol časom na uctievanie zosnulých. Od súmraku do 31. októbra až do súmraku 1. novembra duše zomrelých putovali ďalej, čo znamenalo, že duchovia boli v túto noc prítomní medzi ľuďmi. A aby ľudia odohnali zlých duchov spred príbytkov, do okien a pred dvere dávali vyrezávané lampáše. Zvyčajne boli z repy a zemiakov a až neskôr sa zmenili na tekvice. Aby svietili, vkladali do nich horiace uhlíky.
Po anglicky sa tento tekvicový lampáš nazýva „jack-o‘-lantern“ a aj tento názov sa spája s legendou. Hovorí o zlom Jackovi, ktorý bol vraj taký zlý, že ho vyvrhlo aj samotné peklo a diabol mu dal na cestu uhlíky, aby si nimi svietil na ceste späť medzi živých. V podobe tohto ducha sa svetom túlal a niesol lampáš z vyrezávanej repy. Podoba tekvice sa objavila až neskôr. Bolo to pre jej lepšiu dostupnosť, ale aj preto, že sa jednoduchšie vyrezávala.
Ako sa tradícia lampášov dostala z Európy do Ameriky?
Má to celkom logické vysvetlenie a za všetko môžu írski prisťahovalci, ktorí ho priniesli do Ameriky počas 19. storočia. Práve na americkom území zistili prisťahovalci, že z tekvíc si môžu urobiť ešte lepšie lampáše a táto tradícia sa stala zvykom mnohých generácií. Okrem Spojených štátov sa vyrezávané tekvice tešia obľube aj Írsku, Anglicku, Nemecku, Taliansku, ale aj na severe Európy.
Podobnú tradíciu môžeme nájsť aj v našej histórii. V časoch dávno minulých sa naši predkovia zasa chránili pred mýtickou bytosťou Svetlonosom, ktorý ich mohol zviesť zo správnej cesty do lesa a tam by zablúdili alebo skončili tragicky. Svetlonos ľudí lákal a prejavoval sa ako také svetielka, ktoré poskakovali a mýlili pocestných. Ľudia si preto vytvárali vlastné svetielka, aby nezablúdili a šťastne prišli domov.
Zdieľať na