Útla knižka, ktorá skrýva krátku novelu o stave nášho sveta na začiatku 70. rokov minulého storočia. Dušan Mitana je nepochybne legendou, ktorá za svoj život vyprodukovala množstvo kvalitných kníh. Niektoré sa dokonca stali povinnou literatúrou na maturite pre dnešných študentov. Patagónia je jednou z nich.
Stojí za prečítanie
Aj keď sa nepripravujete na maturitnú skúšku, rozhodne by ste po tejto knihe siahnuť mali. Je to príjemné, oddychové čítanie, ktoré zhltnete ako jednohubku. Ideálna knižka (rozsahom aj veľkosťou výtlačku) do dovolenkovej batožiny!
Príbeh mladého človeka
Hlavný hrdina novely „hrá“ naprieč príbehom rôzne role. Je výtržníkom, predvádza recesiu či ležérnosť, no aj napriek tomu si ide cieľavedomý za tým, čo chce. Často riskuje, a dalo by sa povedať, že „stavia na jednu kartu“.
Surové stvárnenie života
Opustí štúdium, kvôli čomu sa dostane do potýčky s rodičmi od ktorých sa (aj kvôli tomu) odsťahuje, a ide si plniť svoje sny do mesta. Pokúša svoj literárny talent, chce byť totiž spisovateľom.
Za cenu spoločenského škandálu má zápletku s vydatou ženou, zo situácie nemá východisko, rieši ju po svojom…
Knižka surovo zobrazuje reálie bežného života mladého človeka v danej dobe, do ktorej je dej zasadený. Hoci je príbeh napísaný v trošku zvláštnych dialógoch, jazyk diela je prirodzený a ľahký, čo z knižky robí pohodové čítanie.
Mitanovský rukopis
V knihe sa reflektuje typický štýl písania Dušana Mitanu. Spisovateľ do svojich diel dával kus seba samého, štýl života, ktorý stvárňuje v príbehoch je neopakovateľný. Vážne situácie dopĺňa o vtipné dialógy či činmi hlavného hrdinu, ktorého často dostáva do pofidérnych situácií.
Knižku zakúpite TU!
Z recenzií užívateľov na internete vyberáme nasledovnú:
„Prečítal som ju za jeden vyučovací deň, páči sa mi štýl života, ktorý Mitana do svojich kníh dával. Humorne opísané, trefné, zábavné, tragické, prekvapivé a definitívne nepredvídave!! Neexistuje, že by som čítal takú knihu od Mitanu, ktorá by mala koniec, ktorý by som od tej knihy čakal!! A nikdy mi to nepríde neprirodzené, naopak, potom sa cítim ako hlupák, lebo mohol som to tušiť.“ (Peter Dremmel, martinus.sk)
Zdieľať na