Som rozvedený. Viem, na dnešnú dobu to nie je už nič výnimočné. S bývalou manželkou sme sa ale rozviedli v dobrom po 10 rokoch manželstva. Dom sme predali a obaja sme si za tie peniaze dokázali kúpiť menšie byty. Ona v okresnom meste, ja o niekoľko kilometrov ďalej. Nemali sme deti a ako sa nám vytratili spoločné témy pri rozprávaní alebo záľuby.
Dodnes nemôžem na ňu povedať krivé slovo a dúfam, že z jej strany je to rovnako. Občas mi aj napadne, ako sa má a čo má nové ale priznám sa, nechce sa mi ju už kontaktovať. Beriem to ako uzavretú kapitolu.
Zo začiatku mi padla samota vhod. Po dlhých rokoch to bola svieža zmena. Zrazu som však riešil veci ako nákup, pranie a upratovanie. S varením som nikdy nemal problém. Voľný čas som trávil v posilňovni alebo v prírode. Po večeroch som relaxoval pri dobrej knihe, seriáli alebo som pracoval.
Až po čase mi však prišlo smutno. S rodičmi som si nikdy nejako extra nevychádzal. Mal som však brata Andreja. Žiaľ, žil odo mňa asi 200 kilometrov a tak príležitostí na stretnutie nebolo veľa. Priznám sa, začal mi chýbať intímny kontakt a ženská spoločnosť. Nehanbím sa za to, veď som chlap. Myslím, že nevyzerám nejako zle. Oproti svojím pupkatým a plešatým spolužiakom z vysokej sa cítim ako model. Kde si ale v dnešnej dobe nájsť známosť?
V jeden večer po pár pohárikoch vínka som sa rozhodol nájsť odpoveď na moju otázku. Sadol som za počítač a hľadal. Natrafil som na online zoznamku, ktorú vraj používa najviac Slovákov. Nuž, dobre. Pustil som sa do registrácie a vypĺňania profilu. Veruže som pri tom popil ešte nejaký ten pohárik. Celkom som sa na tom bavil. Chcel som o sebe prezradiť dosť na to, aby som zaujal, ale nie príliš, aby som bol stále zaujímavý.
Ľubomír, 44. Titul z Technickej univerzity, Stavebnej fakulty. Športová postava, hnedé vlasy. Narodený v znamení Býka. Mám rad šport, inteligentný humor, varenie a cestovanie. Ak chceš vedieť viac, napíš.
Viem, asi to nebolo to najoriginálnejšie, ale čo sa dá robiť. Priložil som k tomu ešte dve svoje podľa mňa najlepšie fotografie. Jedna z nich bola z dovolenky v Taliansku, zo slnečnej Sardínie. Miloval som to tam, keďže som plynule vedel po taliansky, aspoň som si mohol precvičiť cudziu reč. Tá druhá bola taká obyčajná. Strnisko na brade, vínko v ruke a za mnou pekne upravená záhrada z niekdajšieho domu. Myslím, že to bola nejaká grilovačka so susedmi, ktovie. Nájsť ich bola poriadna fuška. Čo som mal boli s bývalou manželkou a staré aspoň rok.
Hľadal som ale ako keby ihlu v kope žita. Na tejto dáme sa mi nepáčil výzor, na druhej to, že mala v ruke cigaretu. Ďalšia ma odradila nákupnými taškami, iná arogantným popisom. Trvalo to tak asi mesiac. Viete, najskôr musia obe strany potvrdiť, že sú si sympatické, až potom si môžu napísať. Občas som s nejakou prehodil pár slov, ale bez výsledku. Ani neviem s akým zámerom som tam išiel. Bol som trošku sklamaný a vykašľal som sa na to. Pomyslel som si, že budem žiť životom starého mládenca.
Po pár mesiacoch som sa ale k tomu vrátil. Nespomínam si, čo ma k tomu opäť viedlo. Možno nuda, možno opäť pohár vína, ktovie. Vtedy som ju ale zbadal. Volala sa Júlia a bola o dva roky staršia odo mňa. Čakal som ako malý chlapec, či sa jej budem pozdávať. Keď označila, že i ja som pre ňu príťažlivý, bol to perfektný impulz. Napísal som jej. A ona odpísala.
Dokázali sme prekecať hodiny, až som niekedy zaspával v práci z toho, ako sme si do noci písali. Júlia sa práve rozvádzala a s manželom už dlhšie spolu nežili. Dohodli sme sa, že akonáhle si dá súkromie do poriadku, stretneme sa. Bývala v okresnom meste, avšak nechcela, aby sa šírili nejaké reči. Len tak nezáväzne pri káve, veď my si máme toľko toho čo povedať! Dával som si však pozor, aby som nikdy nepovedal svoje osobné údaje ako napríklad priezvisko alebo prácu.
Nevedel som sa dočkať toho dňa. Zrazu mi však prestala odpisovať, po čase dokonca zmizol aj jej profil. Nerozumel som tomu. Potreboval som odpovede. Čo sa stalo? Nemal som na ňu ani telefónne číslo, fotky som si neuložil a nevedel som kde presne pracuje ani jej priezvisko. Už som sa začal zmierovať s tým, že možno neexistovala a na druhej strane bol niekto iný. Naletel som, ja hlupák!
Pachuť z tejto skúsenosti bola natoľko silná, že som si aj ja vymazal profil. Sústredil som sa na prácu, na seba, na šport. Občas sa vyskytol nezáväzný flirt. Čakala ma služobná cesta do Milána. Naša firma dohadovala kontrakt a potrebovali niekoho, kto sa nielen, že rozumie problematike, ale vie aj plynule po anglicky a taliansky. Voľba padla na mňa. Okrem toho som si zobral aj niekoľko dní dovolenky, aby som si výlet predĺžil. Zaslúžil som si to predsa. Zbalil som si veci a vybral sa na letisko. Povinné kontroly a hurá do lietadla.
Sedel som v strede. Po mojej pravici bol nejaký študent, po ľavej strane pri okne prázdne. Dúfal som, nech si tam nikto nesadne a miesto zostane voľné pre mňa. Už-už sa dvere na lietadle zatvárali, keď dorazil ešte niekto. Očami hľadala čísla radov a náhlila sa na svoje miesto. Myslel som, že blúznim. Bola to ona, Júlia! Júlia zo zoznamky! Keď ma uvidela, zostala ako nemá. Po letuškinej výzve si však sadla na svoje miesto. Nevedel som, kto je vo väčšom šoku. Začal som však ja, mal som milión otázok.
Povedala mi, že jej bývalý manžel sa jej prehrabával v telefóne a natrafil i na onú aplikáciu. Počastoval ju za to vulgarizmami, odhlásil ju, zobral jej mobil a dokonca sa neštítil jej dať aj facku. Odsťahovala sa od neho ku kolegyni a medzičasom prebehol aj ich rozvod. Súdia sa ešte o majetok a vyzerá to byť na dlhé lakte.
Mrzelo ju, čo sa stalo. Vraj po mne pátrala, ale bezúspešne. Mierila teraz do Milána. Nie služobne, ale na predĺžený víkend, ktorý potrebuje vraj ako soľ po tom všetkom. Povedala však niečo, čo ma úplne prekvapilo. Vraj, či jej tam nechcem robiť spoločnosť… Dnes sú tomu už dva roky. Stal sa z nás pár a ja ďakujem, že osud to celé zariadil takto.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na