Zažívate občas situáciu, keď ste o niečom skalopevne presvedčený, no v skutočnosti sa mýlite? Môže za to takzvaný Mandelov efekt. Možno si aj myslíte, že táto osobnosť 20. storočia zomrela v juhoafrickom väzení pred desiatkami rokov. Nie je to však pravda. Prečo nás mozog klame, čo je vlastne Mandelov efekt zač a aký má presah do našich životov?
V článku sa dočítate:
- Čo je Mandelov efekt a odkiaľ sa vzal
- Čomu veríte, aj keď to nie je pravda
- Aký má presah do osobného života
Čo je Mandelov efekt?
Mandelov efekt je psychologický jav, počas ktorého sa vám zdá, že si na nejakú situáciu alebo udalosť z minulosti spomínate inak, ako sa v skutočnosti stala. Nemusí pritom ísť len o udalosť, ale aj o statickú spomienku, teda ako obrázok vystrihnutý z udalosti, ktorú ste kedysi zažili. Človek sa môže mýliť, no čo ak vás na to navádza sám mozog?
V praxi si Mandelov efekt predstavte nasledovne: Čo sa spieva v piesni od Elánu Slobodná? „Má sedemnásť a… ženy.“ Určite ste si miesto troch bodiek doplnili „pocit“, no v skutočnosti Jožo Ráž spieva o „chôdzi ženy“. Tento pocit nemáte len vy, ale mnohí ďalší a presne to je Mandelov efekt – keď nejakú vec považujete všeobecne za samozrejmú, aj keď nie je v skutočnosti pravdivá.
Odkiaľ sa berie a prečo je pomenovaný po Mandelovi?
Termín Mandelov efekt pochádza z roku 2009, keď ho po prvýkrát použila Fiona Broome. Vytvorila web, na ktorom vysvetľuje práve tento pojem. Fiona spomína na to, ako sa na jednej konferencii rozprávala s ďalšími rečníkmi a všetci sa zhodli, že Nelson Mandela, bojovník proti apartheidu a niekdajší prezident Juhoafrickej republiky, zahynul v 80. rokoch vo väzení.
Mandela však v skutočnosti nezomrel ani vo väzení, ani v tomto období. Skonal na respiračné problémy vo veku krásnych 95 rokov a to presne 5. decembra 2013 (v čase ich rozhovoru teda stále žil). Všetci sa však na konferencii zhodli na tom, že videli reportáže a pamätajú si na pohreb, ktorý sa v spomínaných 80. rokoch konal. Nebola to však pravda a Fiona Broome začala tento jav ďalej rozvíjať.
Svoj web tak venovala fenoménu, ktorý sa týka každého. Mnohí ďalší ľudia jej písali, že aj oni sú presvedčení o Mandelovej smrti ešte počas 80. rokov. Nasledujúce roky zasvätila výskumu o Mandelovom efekte a jeho príčinách.
Príčiny
Sme ovplyvnení ľuďmi okolo vás a prostredím, v ktorom žijeme. Aj vďaka týmto dvom faktorom sa rozhodne, do akej mieri nás bude Mandelov efekt ovplyvňovať. Človek sa rád prikláňa k väčšine, aj keď nemusí mať v určitom názore pravdu. Aj Coca Cola sa predsa píše bez pomlčky, nie? Nie. V jej logu nájdete síce len bodku, ale kedysi to bola pomlčka a správne by sa mala písať Coca-Cola (s oboma veľkými C).
Falošné spomienky
Prečo veríme niečomu, čo nie je pravdivé? Nedávny výskum ukazuje, že najmä určité obrázky z populárnej ikonografie vyvolávajú falošné spomienky. Ak postavíte proti sebe logo Kofoly a Pepsi, jednoznačne viete, ktoré patrí ktorej firme. Čo ak ale postavíte proti sebe dve logá Pepsi a len zameníte modrú farbu za červenú a naopak? Ktoré logo je v tomto prípade správne?
Výskum ukázal, že často nad odpoveďou nepremýšľame, ale jednu z možností často len spontánne označíme a vyhodnotíme ako správnu na základe našich emócií. Deje sa tak preto, že napriek nášmu rozhodnutiu je jedna z nich aj skutočne správna a náš mozog ju vidí. Dôvodom je i fakt, že nevieme sledovať oba objekty zároveň so všetkými detailmi a tie nám často pri dlhšej identifikácii uniknú.
Príklady, na ktorých sa často mýlime takmer všetci
Vybrali sme zopár príkladov, na ktorých si môžete overiť, že aj vy, podobne ako takmer každý človek, zažívate občas Mandelov efekt. V opisoch sme schválne neuviedli názvy značiek (ak si to situácia nevyžaduje), aby ste mohli hádať postupne počas prechádzania webu.
Začnime obľúbeným animovaným seriálom o pravekých ľuďoch. Ako sa volá rodinka, ktorej otec nosí známe oranžované oblečenie a jazdí na aute vďaka pohonu vlastných nôh? Sú to Flinstoneovci alebo Flintstoneovci? Píšu sa s jedným ale s dvomi T? Možno budete prekvapení.
Ako druhé sme vybrali legendárnu stolný hru Monopoly. Nebudete hádať jej názov, ale logo, v ktorom beží muž v klobúku s balíkom peňazí. Otázka je – mal tento chlapík na svojom pravom oku zväčšovanie sklo, respektíve pravú časť okuliarov? Uznávame, že na tomto príklade sme sa nachytali aj my.
Skúste znova hádať, či patrí čiarka k logu alebo nie. Spoločnosť Nestlé vyrába túto sladkosť, na ktorej ste si zopárkrát zaručene zmlsli aj vy. Patrí k názvu toho keksu pomlčka alebo nie? Obe logá vyzerajú správne, no jedno z nich je predsa falošné. Uhádli ste ktoré?
A náš malý test zakončíme známou postavičkou Pikachu. Tento azda najznámejší Pokémon vyzerá na oboch obrázkoch rovnako, no všimnite si, že kým vľavo má chvost ukončený čiernou farbou, na pravom obrázku absentuje. Aj tento chyták nás dostal. Čo vy?
Samozrejme, nájdu sa mnohé ďalšie príklady, no veríme, že sme vám pekne vysvetlili princíp Mandelovho efektu. Dajte nám vedieť v komentároch, koľko príkladov ste uhádli a čo vás najviac potrápilo.
Presah do osobného života
Mandelov efekt zďaleka nie je len o hádaní, ktoré logo je správne a či je v názve spoločnosti pomlčka alebo nie. Tento fenomén môže zásadne ovplyvňovať najmä vaše osobné životy. Aj magazín TechTarget uvádza, že medzi časté charakteristiky patrí vytváranie falošných spomienok, zlý kontext skutočných udalostí či skresľovanie reality.
Podľa vedcov nie je Mandelov efekt silný v spoločnosti natoľko, aby vedel zmeniť priebeh dejín či ovplyvniť myslenie celého ľudstva. Vie byť ale nakoľko hlboký, že dokáže vyvolať paniku medzi ľuďmi, ktorí sa nevedia vyrovnať s pravdou.
Internet ho posilňuje
Pri šírení Mandelovho efektu hrá veľmi významnú úlohu internet. Vďaka zdieľaniu informácií, ktoré nemusia byť vôbec overené, dokážu jednotlivci, ale aj menšia skupina ovplyvňovať myšlienky masám ľudí. U nich sa vytvorí akási alternatívna realita, ktorú ale považujú za skutočnú, a teda žijú v omyle.
Tento efekt využívajú najmä konšpirátori. Najčastejšie vo svete zakoreňujú myšlienku plochej Zeme alebo fingovaného pristátia na Mesiaci. Ak si človek nedokáže overiť informáciu na vlastné oči, má tendenciu posudzovať jej pravdivosť podľa razantnosti informácií, ktoré o nej dostane. Ak je teda na sociálnych sieťach pretláčaný názor o plochej Zemi (samozrejme, falošný), táto nepravdivá realita sa v ňom zakorení a bude si myslieť, že to tak jednoducho je.
Veľmi dobrým príkladom je aktuálne aj vojna na Ukrajine. Nakoľko ľudia, ktorí agresiu neodsudzujú, tak robia najmä preto, že nemajú možnosť dostať sa priamo do centra diania. Spomínali sme, že ich názory formujú prostredie a ľudia, medzi ktorými sa dennodenne vyskytujú a ktorých nasledujú ako svojich „vodcov“.
Má vplyv na vaše psychické zdravie?
Mandelov efekt je úzko spojený s emóciami, nie s racionalitou. Ak matke umrie syn, často sa stáva, že si túto možnosť nepripúšťa a koná, akoby bol stále nažive. Emocionálne sa totiž nevie vysporiadať s faktom, že niečo, čo roky poznala a čo bola samozrejmosť, už zrazu neexistuje.
Samozrejme, že niektorí stále odmietajú pomoc Ukrajine, ak majú vlastné problémy (najmä finančné). Mandelov efekt nás necháva starať sa o malý a nepodstatný problém, zatiaľ čo sa naň nedokážeme pozrieť s odstupom. Miesto racionálneho rozmýšľania sa dostavia emócie o vlastné bezpečie a nastáva vír informácií, v ktorom už človek nevie, čomu veriť.
Mozog si neukladá spomienky, ale formuje informácie na základe momentu, kedy si na ne spomenieme. Aj Mandelov efekt môže niektorých takzvane „pripraviť o rozum“. Preto sa snažte informácie aj spomienky posudzovať aj so štipkou racionality a nie len za základe emócií, ktoré sú často mylné.
Ako sa vám páči náš magazín? Podeľte sa s nami o svoj názor
Zdieľať na