Tepová frekvencia je považovaná za normálnu, ak je jej hodnota v rozmedzí 60 až 100 tepov za minútu v pokoji. Príliš nízke hodnoty môžu byť životu nebezpečné.
Na rýchlosť vplýva viacero činiteľov
Srdcový rytmus udáva sinoatriálny uzol v hornej časti pravej srdcovej predsiene. Podľa toho sa normálny rytmus srdca nazýva sínusový. Srdce je sčasti ovplyvnené nervovým systémom – sympatikom a parasympatikom. Sympatikus zvyšuje srdcovú činnosť, parasympatikus zase spomaľuje.
Samotná rýchlosť činnosti srdca závisí od viacerých faktorov: vek, kondícia, fyzická či psychická aktivita, telesná teplota a denná doba. Pri fyzickej aktivite alebo pri strese činnosť srdca stúpa, a to aj nad 120 tepov za minútu. Naopak, v pokoji klesá a počas spánku môže klesnúť až pod 40 tepov za minútu.
Dvojaké okolnosti
Medzi bežnou populáciou sa tepová frekvencia pod 60 tepov za minútu považuje za nízku. Niektorí odborníci uvádzajú hodnotu pod 50. Spomalený srdcový tep (bradykardia) môže byť fyziologický alebo patologický. Fyziologická forma nemá chorobnú príčinu, zato patologická forma je príznakom ochorenia.
Rôznorodé príčiny
Poruchy srdcového rytmu môžu vyplývať z organického ochorenia srdca, alebo vznikajú bez poškodenia štruktúry srdca a srdcového vodivého systému. Podľa toho sa delia na vnútorné a vonkajšie príčiny. Najčastejšou príčinou poruchy je chronická ischemická choroba srdca, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného prekrvenia srdcového svalu. Akútnou formou ischémie je infarkt srdcového svalu.
Medzi ďalšie príčiny patria ochorenia srdcového svalu (kardiomyopatia), porucha rovnováhy vegetatívneho nervového systému (úzkosť, stres, šok), ochorenia iných systémov (endokrinné poruchy), porucha acidobázickej rovnováhy, podchladenie, odchýlky v hladine iontov (vápnika, horčíka a draslíka), vedľajšie účinky niektorých liekov, návykové látky (drogy, alkohol, kofeín) a iné.
Nedostatok kyslíka je nebezpečný
Závažnosť príznakov závisí od toho, ako pomalý tep je. Vzhľadom na nízku tepovú frekvenciu môže mať telo nedostatok kyslíka z krvného riečiska. Častými následkami sú pocity závratu, mdloby, celkovej slabosti, zmätenosti a problémy s pamäťou. Pomalý tep srdca neokysličuje mozog, ktorý tak nefunguje normálne. Keďže musíte dýchať rýchlo a krátko, aby ste načerpali dostatok kyslíka, objavuje sa búšenie srdca a dýchavičnosť. Pri dlhodobom nedostatku kyslíka hrozí strata vedomia alebo zástava srdca, ak je tepová frekvencia príliš nízka. Pri nepravidelnom srdcovom tepe, búšení srdca alebo pauzách v srdcovom tepe, je nevyhnutné navštíviť lekára.
Diagnostika a liečba
Základom je anamnéza – rozhovor lekára s pacientom, v ktorom opisuje svoje zdravotné ťažkosti. Dôležité je fyzikálne vyšetrenie, meranie tlaku a pulzu. Potom nasledujú špeciálne vyšetrenia, ako je EKG, ktoré zhodnotí funkčnosť a elektrickú činnosť srdca.
Možnosti liečby sú rôzne: zmena životosprávy, lieky na úpravu srdcovej činnosti, dočasná alebo trvalá kardiostimulácia (prístroj je mimo tela pacienta) alebo implantácia kardiostimulátora. Liečba sa odvíja od vyvolávajúcej príčiny. Tá môže byť zvratná, napríklad pri odchýlke v iontoch, podchladení či predávkovaní liekmi na arytmiu. Pri organickom poškodení alebo poruche sinoatriálneho uzla je príčina nezvratná.
Kedy je nízky pulz výhodou?
Je známe, že trénovaní ľudia a profesionálni športovci majú v pokoji podstatne nižšiu tepovú frekvenciu, a to aj pod 40 tepov za minútu, v porovnaní s bežnou populáciou. Srdce, rovnako ako iné svaly, reaguje na cvičenie a zvýšenú fyzickú záťaž. Pravidelným tréningom zmohutnie a lepšie znáša záťaž. Pokojová srdcová frekvencia je pomalšia, pretože srdce účinnejšie pumpuje krv cez celý kardiovaskulárny systém. V tomto prípade je nízky tep bezpečný. Ak chcete dlho žiť, mal by byť váš tep v pokoji okolo 50 až 60 úderov za minútu. To však neplatí v prípade patologickej, chorobnej príčiny.
Zdieľať na
Zdieľaní