Neďaleko obce Spišská Teplica pri Poprade sa nachádzajú vzácne slatiny, ktoré by mal pomôcť zachrániť nový projekt. Ten zahŕňa okrem kosenia aj ďalšie opatrenia. Botanička Správy Tatranského národného parku (TANAP) Katarína Žlkovanová upozornila, že ide o posledné zvyšky slatinných lúk, ktoré sa zachovali v okolí Popradu. Preto boli zaradené do projektu obnovy rašelinísk v Karpatoch. Jeho cieľom je obnoviť vybrané ekosystémy a tiež zmierniť dosah klimatickej zmeny.
„Lokalita pozostáva z troch častí, všetky tri sú vyhlásené za územie európskeho významu a hlavným predmetom ochrany je zachovanie slatín a druhov rastlín a živočíchov na nich viazaných. Máme tu napríklad pimprlíka mokraďového, vzácnu prvosienku pomúčenú, ale aj bublinatku, ktorá je druhom mäsožravej rastliny,“ priblížila botanička.
Plány na obnovu 12-tich lokalít
Územie slatinných lúk a rašelinísk bolo medzi Popradom a Svitom oveľa rozľahlejšie, ako v súčasnosti. Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené, odvodnené a premenené na polia. Dnes už zostali zachované iba fragmenty a správcom tohto vzácneho územia je Správa TANAP-u.
„To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie na zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk,“ vysvetlila Žlkovanová s tým, že spišskoteplické slatiny majú cez 25 hektárov. Medzi vzácne územia pod Tatrami patria aj Belianske lúky a slaniská v katastri obce Hôrka.
Do projektu obnovy bolo na Slovensku vybraných 12 rašelinísk. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne so Štátnou ochranou prírody SR chce uskutočniť vegetačný a hydrologický prieskum lokalít. Pre každú z nich pripravili obnovné plány. „Na spišskoteplických slatinách budeme napríklad zasypávať odvodňovací kanál, kosiť slatinné lúky najmä v miestach, ktoré zarastajú trstinou a odstraňovať náletové dreviny, ktoré z lokality odčerpávajú vodu,“ ozrejmil Ján Šeffer z Daphne.
Projekt bude mať aj ďalšie prínosy
Nedávno odobrali v lokalite vzorky, z ktorých budú analyzovať obsah uhlíka a zároveň zmerajú hĺbku rašeliny. „Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“ uviedla Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.
Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ je financovaný z nórskeho grantu a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu. Šeffer podotkol, že celkovo majú na manažmentové opatrenia počas viac ako dvoch rokov vyčlenených asi 950 000 eur. Pod Tatrami sú partnermi projektu aj mesto Spišská Belá a Pro Populo.
Cieľom opatrení je rašeliniská obnoviť a zvýšiť ich kapacitu jednak zvýšením hladiny podzemnej vody, ale aj kosením a odstraňovaním náletových drevín. „Hlavným prínosom rašelinísk je ich zadržiavanie vody v krajine. V dnešných časoch, keď tá voda rýchlo odteká z územia, je práve toto potrebné,“ dodala Žlkovanová.
Zdieľať na