Jedným z piatich častí prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy nachádzajúcich sa na území Slovenska, je aj lokalita s názvom Havešová. Jadrom tejto chránenej zóny je Národná prírodná rezervácia (NPR) Havešová.
Aké organizmy žijú v odumretom dreve?
Ide o prastarý les medzi obcami na východe Slovenska – Stakčínska Roztoka, Príslop a Kolbasov – ktorý je domovom nielen najvyšších bukov na svete. Jeho „mŕtve drevo“ je zároveň prameňom života mnohých ohrozených druhov hmyzu a húb. Potvrdila to environmentalistka Iveta Buraľová zo Správy Národného parku (NP) Poloniny.
Lokalita Havešová je priestorom s veľkým množstvom stojaceho či ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu. Nachádzajú sa tam aj stromy v blízkosti fyzického veku tých už uhynutých, čo je jedným z charakteristických znakov pralesa. To svedčí aj o dlhodobom nenarušenom vývoji pralesa v danej lokalite.
„Samotný termín „mŕtve drevo“ nie je celkom presný, keďže mŕtve drevo je paradoxne žriedlom života. Po odumretí dreviny je drevná hmota obsadzovaná a rozkladaná rôznymi skupinami organizmov,“ priblížila environmentalistka a dodala, že úplný rozklad dreva trvá 20 až 180 rokov. Druhy, pre ktoré tento proces poskytuje priestor pre život, sa súhrne nazývajú saproxylické organizmy.
Niektorým hrozí vyhynutie
Okrem húb a rastlín osídľujú mŕtvu drevnú hmotu aj rôzne druhy bezstavovcov, vtákov a cicavcov. Najpočetnejšou skupinou sú roztoče, chvostoskoky. Z hmyzu to sú blanokrídlovce a chrobáky. Podľa Ivety Buraľovej sú na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu priamo viazané rôzne lesné živočíchy, ktorých je viac ako tretina, taktiež je naň viazaná aj polovica druhov húb rastúcich v lesoch.
Odumreté drevo spolu s na ňu naviazanou faunou a flórou je však v súčasnosti jeden z najohrozenejších prvkov lesných ekosystémov Európy. Intenzívne lesné hospodárstvo a ťažby spôsobili, že viac ako 40 % spomínaných saproxylických druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. „V prípade húb a lišajníkov bude toto číslo pravdepodobne ešte vyššie,“ podotkla Buraľová.
Podobné lokality sa musia udržiavať
Práve pre zachovanie húb a lišajníkov je potrebné pre budúce generácie uchovávať oblasti akou je aj Havešová. Lokalita pralesa Havešová s rozlohou 171,32 ha nie je verejnosti prístupná a nevedie ňou žiaden voľne dostupný turistický chodník. Navštíviť ju je možné iba za dodržania prísnych podmienok a v sprievode pracovníkov Správy NP Poloniny po náučnom chodníku.
„Jeho trasa vedie lesným chodníkom, ktorý je minimálne upravovaný, je takmer bez zásahu človeka,“ uzavrela odborníčka.
Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 ha, sa nachádza na území NP Poloniny a CHKO Vihorlat. Okrem Havešovej ju tvorí Stužica – Bukovské vrchy, Udava, Rožok a Vihorlat.
Zdieľať na
Zdieľaní