Keď som bola mladá, bola som riadny kvietok. Taká rebelka. Vymetala som zábavy a diskotéky, a robila rodičom naprotiveň. Neznášala som poúčanie, príkazy, zákazy. Asi typická Vodnárka. Nie som na to veru hrdá, ale stalo sa. Na jednej zábave som toho vypila viac, ako je slušné. A nechala som sa zviesť vojakom, ktorý sa mi páčil a s ktorým som ten večer tancovala.
Nebol môj prvý, no toto krátke diskotékové zblíženie nezostalo bez následkov. O toho chalana som nemala žiaden hlbší záujem a ani som poriadne nevedela, kto to je. Presne ako píšem, bola som mladá a hlúpa. Len dva týždne po diskotékovej avantúre som spoznala Jožka. Pracovala som ako sekretárka v jednom podniku a on tam prišiel ako zákazník. Kým čakal na prijatie u môjho šéfa, dali sme sa do reči. A okamžite sme si sadli.
Bol o päť rokov starší, milý, srdečný. Flirtovali sme spolu a keď odchádzal, pozval ma na rande. Veci nabrali neuveriteľne rýchly spád. Nikdy som sa s nikým necítila tak dobre, ako s ním. Mali sme sa stále o čom rozprávať, smiali sme sa spolu, podpichovali jeden druhého. Vedel, ako na mňa, čím mi polichotiť, čím si ma získať. Bola som šťastná, že som našla svojho princa na bielom koni.
Keď mi však vynechala menštruácia, zostala som ako obarená. Cítila a tušila som, že to dieťa nebude Jožkovo. Nevedela som, čo robiť. Ísť na potrat? Konečne som našla svoju spriaznenú dušu, náš vzťah bol úžasný, a ja to teraz všetko pochovám? Zdôverila som sa len svojej najlepšej kamarátke, a tá vtedy povedala: „Nikam nepôjdeš, dieťa sa narodí, a basta. Jožo nemusí vôbec vedieť, že nebude jeho.“ Najskôr mi to prišlo absurdné, priečilo sa mi hrať takúto nečistú hru. Ale dni bežali a ja som sa musela rozhodnúť. A tak som to nechala plynúť.
Nech rozhodne osud. Keď som Jožkovi oznámila, že čakám dieťa, bol šťastím bez seba. O pár týždňov sme sa zobrali a ja som v deviatom mesiaci porodila krásnu dcérku. Jožko bol v tom, že predčasne, a keďže Marianka bola naozaj drobučká, nevzniklo žiadne podozrenie. Môj manžel svoju dcéru zbožňuje a ja si svoj prehrešok z mladosti obhajujem tým, že aj tak je on jej skutočným otcom. Staral sa o ňu, vychovával ju.
To, že sa Marianka na Jožka nepodobá, nikto nikdy neriešil. Ani on sám. Viem, že by si zaslúžil vedieť pravdu, bolo by to čestné a spravodlivé. Voči manželovi aj dcére. Lenže ja viem, že by sa tým veľa vecí zmenilo a mnohé zničilo. V našej rodine panuje láska a porozumenie a ja si preto svoju lož ponesiem ďalej len sama v sebe. Milujem svojho muža a milujem svoju dcéru, a nič iné si neželám, len aby všetko zostalo tak, ako to je.
Zdieľať na