Áno, viem presne, aká bude vaša reakcia, až si môj príbeh prečítate. Budete si ťukať na čelo. Rovnako ako moje deti, keď sa o všetkom dozvedeli. A vlastne si naň ťukám aj ja sama, pretože neviem pochopiť, čo sa to so mnou porobilo. Keby mi čosi takéto porozprávala moja najlepšia kamarátka, myslela by som si, že sa zbláznila. Ale som to ja, kto naletel – nezmyselne a hlúpo. A stále si to neviem odpustiť.
S manželom sme boli veľká študentská láska. Krátko po sebe sa nám narodili dve deti, dcéra Zuzka a syn Jurko. Žili sme spokojný a šťastný život, kým manžel neochorel. Dostal rakovinu pankreasu a všetko išlo veľmi rýchlo. Schudol tak, že z neho zostala len kosť a koža, trpel veľkými bolesťami a smrť po troch mesiacoch boja bola preňho vykúpením. Keď sme ho pochovali, deti mali len 12 a 13 rokov.
Všetok čas a energiu som venovala im. Našla som si ďalšiu prácu, aby som všetko utiahla, a každú voľnú chvíľu som trávila s deťmi. Neraz som bola uťahaná ako kôň, ale doma ma čakali moje dve slniečka, ktorým bolo treba navariť, skontrolovať úlohy, porozprávať sa s nimi. Ani neviem, ako som to všetko zvládla. Na nejaký nový vzťah som dlhé roky nemala ani pomyslenie – nakoniec, kde by som si hľadala známosti, keď som z kancelárie utekala do fabriky upratovať, a potom, ledva sa vlečúc, domov k deťom?
Roky utekali, deti odišli študovať, a potom sa presťahovali. Syn žije v Nemecku, dcéra v hlavom meste. Odrazu som si uvedomila, že som neskutočne osamelá. Zostala mi jedna práca a veľa času, s ktorým som si nevedela poradiť. Ale o čas ani tak nešlo. Keď človek chce, záľuby si nájde. Horšie je, keď chýba pohladenie, keď sa nemáte komu vyžalovať, keď vás nemá kto potešiť a utešiť. Keď sa deň čo deň vraciate do prázdneho bytu.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Na kamarátov si dávajte pozor – naletela som zákernej klamárke
Mala som práve obdobie sebaľútosti, keď sa ozval. On, Raymond, lekár z Massachusetts, ktorý je práve na misii v Afganistane. Našiel si ma na sociálnej sieti a oslovil ma. Vraj kdesi natrafil na môj profil a odvtedy nemôže zabudnúť na krásnu ženu z fotografie. Mala som krátko pred päťdesiatkou a nikdy som sa za krásnu nepovažovala. On bol síce prešedivený, ale nesmierne charizmatický muž. Z fotky, ktorú mi poslal, hľadel na mňa svojimi úprimnými tmavými očami a ja som sa čím ďalej tým viac začala tešiť na jeho správy.
A tie naozaj chodili. Písal v nich o sebe, svojej práci, svojich snoch. Dozvedela som sa, že je rozvedený, bezdetný, že vzťah s manželkou mu nevyšiel, a preto potreboval radikálnu zmenu. Poskytla mu ju misia. Doma mu zostala len matka, ktorá má však Alzheimera a je v opatrovateľskom ústave. Jeho správy boli plné porozumenia, citu, láskavosti.
Nikdy sa nezabudol opýtať, ako sa mám, čo mám nové, ako sa mi darí. Ani neviem ako, ale namotala som sa na toho muža tak, že som sa nespoznávala. Zdôverila som sa mu s vecami, o ktorých by som nikomu inému nepovedala. Neraz som sa aj zasmiala, pretože angličtinu neovládam a prekladač nám spôsobil niekoľko milých nedorozumení.
Keď začal písať o spoločnej budúcnosti, o tom, že misia mu už čoskoro končí a on príde za mnou na Slovensko, mala som pocit, že sa v mojom živote deje niečo výnimočné. Že znovu zažívam to, o čom som myslela, že už nikdy nezažijem. A ak sa aj objavili nejaké drobné náznaky pochybností, zahnala som ich presvedčením, že aj ja mám nárok na kúsok šťastia. Dnes netuším, ako je vôbec možné, že som úplne stratila schopnosť odlíšiť lásku od falošnej pozlátky a pravdu od klamstva.
Zaľúbené správy od môjho lekára mi dvíhali sebavedomie. A keď mi napísal, že potrebuje ku mne dať do úschovy väčšiu sumu peňazí a cenné papiere, len som sa utvrdila v tom, že chce za mnou naozaj prísť. Malo to síce jeden háčik, bolo treba zaplatiť takmer 3 000 eur ako poplatok. V tom som ale problém nevidela a peniaze som na účet v zahraničnej banke poslala. Keď sa zakrátko vyskytol akýsi problém s doručením balíčka a poplatok sa navýšil ešte o vyše 6 000 eur, zaplatila som aj tie. Raymond ma ubezpečoval, že mi peniaze vráti, alebo si ich môžem sama zobrať z balíka s 1,5 miliónmi dolárov, ktorý je už na ceste.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Muž nezvládol moje úspechy v práci, začal ma podvádzať
Samozrejme, žiaden balík nikdy nedorazil. Keď sa po mojej úhrade poplatkov Raymond odrazu odmlčal, pochopila som, že čosi nie je v poriadku. Každý deň som čakala na správu a z toho stresu ma rozbolel žalúdok. Nemohla som jesť, spať, začala som chudnúť. Dcéra si pri svojej návšteve všimla, že sa so mnou čosi deje, a ja som jej nakoniec s plačom všetko rozpovedala. Presvedčila ma, že musím ísť na políciu, a hoci som sa zdráhala, poslúchla som. Stále som nechcela uveriť, že ma podviedol, stále som dúfala, že sa mu len čosi prihodilo a ozve sa.
Trvalo nejakú dobu, kým som si dokázala priznať, že ten charizmatický muž bol len jedným z podvodníkov, poľujúcich na osamelé ženy. Že aj ja som jednou z tých, ktoré naleteli. Dala som mu prakticky všetky svoje úspory, peniaze, ktoré by som si mohla užiť, alebo nimi pomôcť deťom.
No oveľa viac, než strata peňazí, ma bolelo niečo iné. Že som sa nechala tak strašne oklamať. Odrazu som videla, že chlap, ktorý sa na mňa pozerá z fotografie, je až podozrivo dokonalý. Z fotiek nie je možné zistiť, kde boli robené, že žiadna nepotvrdzuje to, čo mi písal. Dcéra nakoniec vypátrala, že na fotke nie je žiaden lekár Raymond, ale ktosi úplne iný, kto ani len netušil, že mu bola ukradnutá identita.
Po tejto skúsenosti som stratila nádej, prišla o ilúziu lásky a aj o vlastnú hrdosť. Cítim sa byť potupená, ponížená. Hanbím sa pred deťmi aj sama pred sebou. A neviem, či ešte niekedy niekomu budem schopná veriť.
Objavte ešte viac zaujímavých článkov, receptov a videí!
Zdieľať na