S manželom sme spolu šestnásť rokov a máme štyri deti: pätnásťročnú dcéru Gabiku, dvanásťročného syna Tomáša a päťročné dvojičky – chlapcov Martinka a Miška. Keď som sa s mužom spoznala, vedela som, že je veriaci. Stretli sme sa totiž na festivale gospelových kapiel. Išla som tam s kamarátkou, ktorej náhle ochorel „parťák“, a ja som sa ponúkla, že jej budem robiť garde.
Festival bol plný kresťansky založených mladých ľudí a mne sa tá atmosféra veľmi páčia, hoci sama sa za veriacu nepovažujem. Keďže bol horúci letný podvečer, ponúkla som sa kamarátke, že nám kúpim niečo na pitie. Pri stánku však bol veľmi dlhý rad, čo ma trochu zaskočilo. Chvíľku som bezradne postávala a premýšľala, či si to tam mám vystáť, alebo radšej prísť neskôr.
A vtedy som si všimla pekného mladého muža, ktorý už bol takmer „pri okienku“, a so záujmom na mňa pozeral. Pohľady sa nám stretli, a on sa usmial. Spýtal sa, či mi má niečo zobrať, a o chvíľu už sme stáli vedľa seba s pohármi koly v ruke.
Väčšie prekvapenie prišlo, keď sme sa dali do reči. Zistila som totiž, že je z rovnakého mesta, ako ja. A keďže bol na festivale sám, ochotne prijal moju ponuku, aby sa k nám pripojil. Zvyšok festivalu sme už strávili spolu, a ako sa ukázalo, stále sme sa mali o čom rozprávať. Obaja sme cítili, že je to ono, preto som vôbec nezostala prekvapená, keď ma hneď po návrate domov vyhľadal. Začali sme sa stretávať a o necelý rok sme sa vzali.
Že môj vyvolený pravidelne chodí do kostola, mi neprekážalo. Hneď na začiatku vzťahu mi povedal, že viera je preňho dôležitou súčasťou života. Keďže mám medzi príbuznými aj známymi dosť praktizujúcich veriacich, nevidela som v tom žiaden problém.
Zaskočila ma len jediná vec: Tomáš bol rozhodnutý čakať so sexom až do svadby. Vysvetlil mi, že toto je preňho dôležité, a že vo svojich 25 rokoch skutočne ešte so žiadnou ženou nespal. „Neznamená to ale, že som bez skúseností,“ skonštatoval pobavene, keď videl, ako som sa mračila.
A bolo to skutočne tak. Na pravé milovanie som si síce musela počkať, no v ostatných praktikách bol Tomáš natoľko zbehnutý, že mi to v konečnom dôsledku neprekážalo. Maznanie s ním bolo krásne a plné nehy, a ja som mala pocit, že žijeme plnohodnotný sexuálny život. Dokonca ani po svadbe neprišlo rozčarovanie. Hneď od začiatku sme sa dokázali zladiť a spoločné intímne chvíle sme si obaja naplno užívali.
Neprekážal nám ani fakt, že som veľmi rýchlo som otehotnela. Skôr naopak, ja som si milovanie v tehotenstve užívala snáď ešte viac, než pred ním. Po narodení dcéry síce nasledovala krátka pauza, pretože sme obaja boli v jednom kolotoči a mňa materstvo pomerne dosť vyčerpávalo. No vedela som, že chcem ešte jedno dieťa, a tak sme zanedlho opäť doháňali zameškané. Druhý raz som otehotnela, keď mala Gabika čosi vyše dvoch rokov.
Vekový rozdiel medzi deťmi sa mi zdal byť ideálny a tešila som sa aj z párika, keď k dcére pribudol syn Tomáš. Dve deti boli však pre mňa strop – neboli sme nijako bohatí, a ani rodičia nám nepomáhali natoľko, aby sme si založili väčšiu rodinu. Manžel sa oháňal v práci, aby nás zabezpečil, a ja som súhlasila s tým, že budem s deťmi tak dlho, ako sa len bude dať. Nevnímala som to ako obetu, ale ako samozrejmosť.
Keď sme sa ale po skončení sestonedelia opäť začali milovať, bolo pre mňa prirodzené otvoriť otázku antikoncepcie. Bola som rozhodnutá nechať si predpísať tabletky hneď, ako prestanem s dojčením. „A dovtedy môžeme používať kondóm,“ navrhla som v jeden večer bez okolkov. Hneď som však videla, že Tomáš s tým nie je stotožnený.
Chvíľu bol ticho, akoby hľadal vhodné slová, a potom povedal: „Určite to pôjde aj inak. Ja antikoncepciu neschvaľujem, považujem to za neprirodzenú vec.“ Hoci nespomenul vieru ani Boha, vedela som, že súvisia s jeho presvedčením.
Bola som nahnevaná. Argumentovala som tým, že ak sa chce riadiť vierou a spoliehať sa na prírodu, môže sa dopracovať aj k desiatim deťom, ako to bývalo kedysi v chudobných regiónoch v silne veriacich rodinách. „Uvedomuješ si, že dnes sme už inde? Že je normálne mať len toľko detí, koľko ich uživíme? Ako dopraješ svojim deťom vzdelanie a slušný život, ak začnem rodiť ako čerešňa?“ takmer som naňho kričala.
Ale on ma upokojoval. Že sex nie je len na plodenie potomkov, preto existujú plodné a neplodné dni. Že sa budeme riadiť nimi, a on si navyše bude dávať pozor. O „spoľahlivosti“ tejto metódy som sa presvedčila o šesť rokov neskôr. Pochopiteľne, že s Tomášom sme spolu spávali. A keďže to nie vždy vyšlo na moje neplodné dni, túžbe človek jednoducho nerozkáže. Verila som, že Tomáš bude robiť všetko pre to, aby som znova neotehotnela.
V hlave som si to ale pre istotu nastavila tak, že ak by sa predsa len pritrafilo, tretie dieťa hádam ešte nejako zvládneme. Čas ubiehal a Tomáš si naozaj dával pozor. Zvykla som si na to a bolo pre mňa celkom pohodlné, nemusieť užívať žiadnu antikoncepciu. Keď som však po šiestich rokoch zistila, že som opäť tehotná, nechcela som tomu uveriť. Po dlhej materskej s dvoma deťmi som konečne nastúpila do práce, a ani som sa v nej poriadne neohriala, už z nej mám znovu odísť?
Tomáš sa z tehotenstva tešil, ja podstatne menej. A keď sa ukázalo, že namiesto jedného dieťaťa budú naraz dve, doslova som prepadla panike. Svoje deti milujem a dvojičky priniesli do môjho života veľa novej radosti. Zároveň aj množstvo prebdených nocí, únavy, plaču, nekončiacich sa obáv. Starostlivosť o dieťa je vždy náročná, a ja som ju musela vynásobiť dvoma. Uľavilo sa mi, keď chlapci povyrástli, začali chodiť do škôlky a ja som sa mohla konečne znovu vrátiť do zamestnania.
Niečo sa ale vo mne zlomilo. Sex s manželom ma prestal tešiť. Nedokážem sa uvoľniť, nedokážem si ho užívať. Neustále tŕpnem, že opäť otehotniem. Piate dieťa by som už nezvládla, psychicky ani fyzicky. Tomáš sa ale o antikoncepcii naďalej odmieta baviť. A ja sa pri milovaní namiesto pocitov uspokojenia sústreďujem na to, aby sa stihol včas „ovládnuť“. I tak pred každou menštruáciou s napätím čakám, či príde.
Do menopauzy mám pomerne ďaleko a predstava, že toto budem zažívať ešte nejakých desať rokov, ma desí. Samozrejme, uvažovala som nad tým, že si antikoncepciu nechám predpísať potajomky, bez toho, aby o tom môj muž vedel. Som však človek priamy a takéto praktiky sa mi hnusia. Nemám pred Tomášom žiadne tajnosti a toto považujem za zradu dôvery.
Neviem, čo robiť. Nepochybne, manželstvo musí byť o vzájomnej dôvere. No nemalo by byť aj o rešpekte a kompromisoch? Alebo má tie kompromisy vždy robiť len žena?
Zdieľať na