Viem, že je veľa strašidelných príbehov o tom, ako sa Slovenky vydali za moslima a ten ich potom bil, uniesol im dieťa alebo množstvo iných hororových príbehov. Úprimne neviem, koľko z toho je pravda a koľko z tých príbehov je vytvorených iba pre senzáciu. Rozhodla som sa však podeliť sa s vami o ten môj, pretože chcem, aby ste vedeli, že aj s cudzincami môžete prežiť najväčšiu lásku svojho života.
Moje meno je Eva a čoskoro ma čaká sfúknutie 40 sviečok na torte. Posledných 11 rokov však žijem v slnkom zaliatom Egypte. Ako som sa tam ocitla? Asi ako mnohé iné ženy a dievčatá. Ako 27-ročná som tam išla na dovolenku s mojou kolegyňou. Obe sme pracovali ako účtovníčky v stredne veľkej firme. Kolegyňa bola čerstvo po rozchode a ja som už dlhšie nikoho nemala. Preto nám spoločná dovolenka prišla veľmi vhod.
Išli sme cez cestovnú kanceláriu, last minute. Vybrali sme si hotel v blízkosti Hurghady. Nebola to pre nás novinka, obe sme predtým už v Egypte boli a keďže sa nám tam páčilo, bola to stávka na istotu. Dovolenka sa niesla v pokojnom a príjemnom tempe. Veľa sme sa nasmiali, opaľovali, čítali knihy, popíjali drinky a užívali si all inclusive.
V onen deň, približne v polovici nášho zájazdu, sme sa vrátili z fakultatívneho výletu a rovno si to zamierili k plážovému baru, keďže teplota na teplomeri atakovala takmer štyridsať stupňov. S miestnymi barmanmi, ktorí ovládajú základné slovenské frázy, sme si tykali a, čo si budeme klamať, aj nezáväzne flirtovali. Namiesto pohodičky pri bare sme tam však našli chlapíka navyše, ktorý zvýšeným hlasom zrejme karhal barmanov.
Hovorili v ich rodnom jazyku, nerozumeli sme im. Ten hlučný, ako som si ho v hlave vykreslila, stál ku mne chrbtom. Nedalo sa nevšimnúť si, že bol naozaj mužný a dobre stavaný. Napriek tomu sa mi takéto správanie nepáčilo a chcela som, aby čím skôr odišiel. Keď sa však otočil a môj pohľad sa stretol s tým jeho, cítila som sa ako v tých najlacnejších romantických knihách, keď opisovali motýle v bruchu hlavnej hrdinky. Paradoxne, on na mňa nijako nereagoval, nepozdravil a bez slova odišiel.
Od kamošov barmanov sme zistili, že to bol hlavný účtovník alebo ekonóm, ťažko jeho prácu popisovali tak, aby sme im porozumeli. Na druhý deň tam bol znova. Tváril sa dôležito, doniesol si nejaké papiere, ale od ležadla som videla, že niečo alebo niekoho hľadá. Nedalo mi to a vykročila som smerom k baru. Pozdravila som všetkých slovenským čau ale on nereagoval.
Vypýtala som si drink a mojou obstojnou angličtinou som sa mu prihovorila. Sama dodnes neviem, kde som nabrala tú odvahu. Konverzácia s ním však bola ťažká, zrejme som ho nezaujala. No, čo už. Po slnení sme sa odobrali na izbu, aby sme sa osprchovali a pripravili na večeru. Na zemi nás však čakal odkaz, na ktorom bolo napísané moje meno, dátum a hodina, miesto, bar pri pláži. Išla som tam, ale kolegyňu som poprosila aby ma špehovala. Veď jeden nikdy nevie.
Bol tam on, môj dnes už milý Mahmoud. V skratke, dlho dlho dlho sme sa rozprávali pri západe slnka. Vedel perfektne po anglicky. Bol veľmi milý a slušný. Takto som strávila zvyšok dovolenky, vždy od 18. hodiny až do skorých ranných hodín sme sa rozprávali. Po príchode na Slovensko sme si písali. Vedela som, že je to len poblúznenie a samozrejme, že som si nahovárala, že má určite jednu, dve a viac žien, alebo sa chce len dostať do Európy. Aká hlúpa som bola.
Po polroku intenzívneho písania a telefonovania si cez Skype som sa vybrala do Egypta. Bývala som u neho. Veru tak, tento v tom čase tridsaťročný účtovník býval sám a vlastnil aj byt v Hurghade. Na naše slovenské pomery vyzeral byt hrozne, čo si budeme klamať. Takto sme sa schádzali dva roky, kým ma požiadal o ruku. Všetci boli proti, aj moja rodina.
Ja som si ho ale nedala vyhovoriť a súhlasila som so sobášom. Dnes žijeme v Egypte, ale na zimu chodievame na mesiac a pol vždy na Slovensko k mojim rodičom. Tí zas v lete chodia na celé dva mesiace k nám a užívajú si pravú egyptskú dovolenku. Ja pracujem stále ako účtovníčka pre egyptské menšie firmy ale aj tie slovenské, navyše prekladám texty a on je už finančný riaditeľ siete hotelov. Máme sa finančne viac ako dobre.
A to čo zaujíma azda každého, nevyžaduje po mne žiadne náboženské zvyky, ako by si mnohí mysleli. Máme aj jedno dieťa, dcéru Annu. Nie je to moslimka ani kresťanka, nepokrstili sme ju, pretože sme sa dohodli, že necháme na ňu, čo za náboženstvo si vyberie. Mahmoud nikdy na mňa nezdvihol ruku, nemá žiadne ďalšie ženy a nezáleží mu na tom, aby som chodila zahalená a podobne.
Napriek tomu som sama začala nosiť občas šatku cez vlasy alebo dlhé oblečenie. V horúcich letách je to totiž vďaka dobrému materiálu príjemnejšie ako chodiť takmer vyzlečená. S jeho rodinou vychádzame veľmi dobre, moja svokra sa dokonca naučila pripravovať niekoľko slovenských jedál.
Mám veľa priateliek Egypťaniek, s ktorými vychádzam a chodíme spoločne nakupovať alebo si len vychutnávame čaj pri dobrej knihe. Rovnako veľa mám však priateliek Sloveniek, ktoré sa sem prisťahovali. Vládne tu medzi nami mimoriadná súdržnosť. Nemôžem povedať, že by sa za tie roky nevyskytol nejaký nepríjemný incident v ich vzťahoch. Vždy sa to však urovnalo a páči sa mi, ako sa na stranu žien stavajú čoraz viac aj domáci muži.
Momentálne váhame nad tým, či sa nepresunúť z Egypta niekam do Európy alebo do Ázie, k moru. Kúpiť si malý domček a žiť aj naďalej spokojne tak, ako doteraz. Uvidíme. A ktovie, možno ostaneme v tejto historicky opradenej krajine navždy, milujem to tu. Našla som tu muža svojho života a vedieme tu šťastný a spokojný život. Vyberte sa aj vy do krajiny faraónov, pyramíd a toho najkrajšieho mora. Nikdy neviete, či tu na vás tiež nečaká láska.
Zdieľať na