Po dvoch nevydarených manželstvách som o láske nemala už žiadne veľké ilúzie. Prvý manžel ma opustil ešte keď som bola tehotná s našou spoločnou dcérou. S druhým partnerom sme sa na dokonalý pár hrali dlhšie.
Navonok zamilovaný a oddaný manžel, ktorý sa za dverami domu menil na psychického tyrana a despotu. Všetci sme doma museli fungovať podľa režimu, ktorý nám Miro nastavil. Stopercentný poriadok, uložené košele podľa farieb, tričká podľa značiek, topánky podľa opotrebovania. Všetko muselo mať systém, ktorý chápal len Miro. Ak som si dovolila niečo nedodržať, nedajbože oponovať, dočkala som sa len výsmechu, nadávok a urážania.
Keď som po niekoľkých rokoch podala žiadosť o rozvod, okolie ostalo prekvapené. Nik to nečakal, veď vždy sme spolu pôsobili tak harmonicky. V čase nášho rozchodu si manžel začal pomer so svojou kolegyňou, a tak všetko prebehlo pomerne rýchlo. Mne a deťom nechal dom, on sa zbalil a odišiel za ňou. Keby som bola vedela, ako ľahko náš rozvod prebehne, nenechala by som sa brzdiť strachom a urobila by som to oveľa skôr. Ušetrila by som si svoje psychické zdravie a sebavedomie, ktoré bolo už počas manželstva na bode mrazu. A navyše, v tridsiatke by som si ľahšie našla nového partnera, ktorý by bol vhodným vzorom aj pre moje deti. O trinásť rokov neskôr, hoci opäť šťastná a slobodná, som šanci na lásku dávala šancu nulovú.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Žene som neveru odpustil, ale kamarátovi zradu nie
Moje kamarátky a kolegyne z práce však mali so mnou iné plány. Keď som ani po piatich rokoch nemala záujem nadviazať žiaden nový vzťah, chceli zobrať veci do vlastných rúk. Neustále mi niekoho dohadzovali, nenápadne spomínali svojich čerstvo či dávno rozvedených alebo ovdovelých známych. S pár schôdzkami som aj súhlasila. Bola to však jedna katastrofa za druhou. Rozhodla som sa radšej na svojom statuse „nezadaná“ nič nemeniť. Vyhovovali mi moje nové zvyky. V utorok a štvrtok cvičenie, každý večer obľúbený seriál v televízii, každý deň návšteva pekárne, kde som si kupovala vynikajúce bagety na ďalší deň. Všimla som si, že v obchode pravidelne stretávam Števa. Poznala som ho len z videnia. Bývame na malom sídlisku. Každý sa pozná s každým alebo aspoň o každom niečo vie. O Števovi som vedela, že je to taká stratená existencia. Býval v byte s mamou, stále oblečený v maskáčovom, vyzeral, že okrem príležitostných brigád nikde nepracuje.
Števo ma najprv len začal zdraviť. Neskôr pridal aj zdvorilostnú otázku ako sa mám. Ani neviem ako a odprevádzal ma z pekárne domov, ak sa nám tam podarilo stretnúť. Prichytila som sa pri myšlienkach, že mi Števova prítomnosť nebola vôbec nepríjemná. Práve naopak. Počas našich malých prechádzok som sa o ňom dozvedela, že je rozvedený. Býva u mamy, kým sa nepostaví na vlastné nohy. Všetky úspory aj byt musel nechať manželke. Pracoval na zmeny v našom mestskom podniku. Popritom bral aj brigády, aby jeho dcére nič nechýbalo. Bývalá manželka totiž pracovať odmietla a čakala, že živiť ju bude naďalej Števo. Uvedomila som si, ako ľahko je človeka odsúdiť len na základe výzoru a dojmu, aký z neho máme. Mne začínal byť Števo veľmi sympatický. Nevadilo mi ani, že je o sedem rokov mladší. Začali sme sa stretávať aj pri večernom venčení našich štvornohých spoločníkov. Stále sme si mali čo povedať, čas s ním plynul neuveriteľne rýchlo.
Aj keď som vzťah s novým mužom neplánovala, Števo sa mi pomaly začal dostávať pod kožu. Netlačil na mňa, bral ma takú aká som. Keď som ho pozvala prvýkrát ku mne domov, bola som nervózna. Upokojilo ma až to, že Števo bol nervóznejší než ja. Všetko však dopadlo vynikajúco. Z noci sa stal víkend a Štefan u mňa trávil čoraz viacej času. Páčilo sa mi, že som sa konečne mohla na niekoho spoľahnúť a nebola som na všetko sama. Keď bolo treba, Števo opravil vodovodný kohútik, vymenil zapínače, navaril, keď som nestíhala.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nová láska zmenila môj život od základov
So Števom sme si skrátka vyhovovali. Iný názor na môjho nového priateľa malo moje okolie a kamarátky. Dcéra ho nemohla ani vystáť. V jednom kuse mi vyhadzovala na oči, že Števo je so mnou len pre peniaze. Kamarátky zasa boli zhrozené, ako so Števom spolu musíme vyzerať. Je pravda, že ja som bola skôr vždy elegantná, Števove športové oblečenie nás veľmi nedopĺňalo. Mne to ale neprekážalo. Horšie som znášala, že kamarátky sa mi začali vyhýbať. Ak organizovali nejakú záhradnú grilovačku, už som nebola medzi pozvanými. Keď sa vybrali do reštaurácie aj s partnermi, na mňa vždy omylom zabudli. Bolo mi jasné, že problémom je pre nich Števo. Nemienila som veci nechať len tak. Zavolala som Zitke, s ktorou som si rozumela spomedzi všetkých priateliek najviac. „Zitka, čo sa deje? Vždy ste chceli, aby som si po Mirovi našla niekoho normálneho. Teraz, keď ho mám, tak cítim, že strácam svoje kamarátky.“ Zita mi len potvrdila, čo som vedela, ale nevedela pochopiť. „Števo sa k tebe nehodí, vyzerá nekultivovane, je neohrabaný. Nechcem byť k tebe krutá, ale podľa nás ťa zahanbuje.“ Ostala som v šoku. Tento názor si utvorili na základe stretnutia mňa, Števa a ďalších dvoch kamarátok na nedeľňajšej káve.
Po tomto strete moje vzťahy so známymi ochladli. Nepáčilo sa mi, že odsudzujú niekoho, koho ani nepoznajú. Dokonca aj moja dcéra si po čase na Števa zvykla. Dostal ju tým, že ju začal učiť jazdiť na koňoch. Dovtedy som ani ja nevedela, že také niečo ovláda. To je to, čo ma na Števovi priťahuje doteraz. Dokáže ma stále prekvapiť: milo a príjemne. To sme spolu už rok a pol. A ak som pred rokmi stratila ilúzie o láske, začala som veriť na rozprávky. Som s človekom, na ktorom mi záleží, aj keď kvôli nemu mi ostalo menej známych, s ktorými sa môžem vídavať.
Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na