Pravdivý PRÍBEH: Na predsavzatia som vždy kašľal, no nakoniec mi zachránili život aj rodinu

Pôvodne som si myslel, že mám v tele nádor. (Zdroj: Gettyimages.com)

Volám sa Martin, mám 53 rokov a jedného novembrového rána v roku 2017 som zažil moment, ktorý úplne zmenil môj pohľad na život. Bolo to počas rutinného zdravotného vyšetrenia, ktoré som dlhé roky zanedbával. Vždy som mal pocit, že sa mi nič nemôže stať. Práca, stres, nezdravé jedlo a občasné pivo po večeroch boli jednoducho súčasťou môjho života. Po vyšetrení mi však doktor oznámil, že moje výsledky nie sú v poriadku a že je potrebné vykonať ďalšie testy.

Nakoniec sa z toho vykľulo podozrenie na nádor. Ešte teraz sa mi ježia z toho chlpy na rukách. V tej chvíli som mal pocit, akoby sa zastavil čas. Moja myseľ sa okamžite zaplnila otázkami, na ktoré som nechcel poznať odpovede.

Nasledujúce týždne čakania na výsledky boli ako nočná mora. Premýšľal som nad tým, čo všetko som zanedbal. Uvedomil som si, ako málo času som venoval svojim deťom, ktoré za tie roky vyrástli rýchlejšie, než som si všimol. Vždy som mal výhovorky – práca, únava, povinnosti. Manželka, ktorá mi bola neustále oporou, bola vždy tou, ktorá niesla váhu našej rodiny, zatiaľ čo ja som sa staral o „dôležité veci“. Až teraz mi došlo, že som ignoroval to najdôležitejšie – manželku a deti.

Zabudol som na to najdôležitejšie v živote – na moju manželku a deti. (Zdroj: Gettyimages.com)

Keď prišli výsledky, ukázalo sa, že podozrenie na nádor sa nepotvrdilo. Moja radosť bola obrovská, no zároveň ma zaplavila vlna hanby. Mal som pocit, že som dostal druhú šancu. Na Silvestra 2017 som uvažoval nad tým, čo chcem od nového roka. Predsavzatia mi vždy prišli ako blbosť, no teraz som to videl inak. Uvedomil som si, že nechcem zmenu len kvôli zdraviu, ale kvôli tomu, aby som sa stal lepším otcom, manželom a človekom.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Pravdivý príbeh: Otec nás zbesilo týral, ale matka skončila vo väzení – videl som ju až na sklonku jej života

Od januára 2018 som si dal jasné predsavzatia a začal som pre to robiť naozaj maximum. Začal som s jednoduchými prechádzkami, najskôr okolo domu, potom do parku. Nebolo to ľahké, pretože moja kondícia bola mizerná, ale postupne som sa cítil lepšie. Po niekoľkých týždňoch som začal chodiť na dlhšie trasy s manželkou, čo nám obom prospelo. Mali sme čas rozprávať sa, smiať sa a znova si byť bližší.

Postupne som do svojho života zavádzal ďalšie zmeny. Jeden večer v týždni sme vyhradili na spoločné rodinné aktivity. Vypínali sme televízor, odkladali telefóny a trávili čas spolu. Hrali sme spoločenské hry, varili alebo sa jednoducho len rozprávali. Deti sa tomu zo začiatku bránili, no po čase sa na tieto večery začali tešiť. Vytiahli sme aj starú gitaru, na ktorú som kedysi hrával. Hoci som si ledva spomenul na akordy, moja dcéra, ktorá hrá na klavíri, ma povzbudzovala. Po pár mesiacoch sme dokonca začali hrať spolu.

Tento proces nebol jednoduchý, ale dnes, po dlhých rokoch viem, že sa cítim ako iný človek. Predsavzatia majú zmysel. Moje zdravie sa zlepšilo, moje vzťahy s rodinou sa upevnili a ja som znova objavil veci, ktoré mi prinášajú radosť. Život ma naučil, že na veľkú zmenu nepotrebujete veľké gestá. Stačia malé kroky a rozhodnutie, že chcete veci robiť inak.

Pravdivé príbehy nájdete aj na našom YouTube kanáli

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame