Pravdivý príbeh: Prežila som lásku ako z filmu, nakoniec som však uprednostnila svojho manžela

Pravdivý príbeh láska ako z filmu

Zažila som znova motýliky v bruchu, nakoniec som si však vybrala manžela (Zdroj: GettyImages)

Vždy som rada sledovala romantické filmy a na chvíľu sa v predstavách stávala hlavnou hrdinkou. To som však netušila, že jeden z tých najkrajších filmov si prežijem aj na vlastnej koži.

Vydávala som sa ešte počas štúdia na strednej škole – bola som v maturitnom ročníku a s Jarom, mojím manželom, sa nám to jednoducho „pritrafilo“. Jarka som spoznala na zemiakovej brigáde, on tam vypomáhal ako čerstvý zamestnanec družstva a ja som vtedy prežívala najkrajšie študentské roky. Padli sme si do oka a po skončení brigády začal za mnou jazdiť. Krátko pred Vianocami vo štvrtom ročníku som zistila, že som tehotná.

Našťastie, zmaturovať sa mi podarilo, aj keď to vychádzalo len tak-tak. Pár týždňov po maturite sa nám narodil syn Lukáš a o dva roky neskôr aj dcéra Lucia. Jarko si popri zamestnaní začal robiť vysokú školu a technickú pozíciu na družstve vymenil za ekonomickú. Keď predseda odchádzal do dôchodku, stal sa šéfom družstva on. Ja som na vysokoškolské štúdiá nepomýšľala, pri dvoch deťoch by sa to nedalo zvládnuť. Ale manžela som podporovala a z jeho úspechu sa tešila.

Nemohla som sa sťažovať na nič, mala som muža, ktorý sa staral o rodinu aj dve vydarené deti. Pracovala som ako účtovníčka a môj život plynul pokojne, ba možno by sa dalo povedať až nudne. Deti už navštevovali stredné školy a náš vzťah s Jarkom zovšednel. V podstate sa ničím nelíšil od vzťahov v iných dlhoročných manželstvách: večery pri televízii, raz do roka nejaká malá dovolenka, a popritom práca a starostlivosť o domácnosť a záhradku.

Preto keď Jarko prišiel s tým, že družstvo bude mať jubileum a chystá sa veľká slávnosť s galavečerom, potešila som sa. Bude tam plno ľudí, hudba, dobré jedlo – konečne niečo, čo nás vytiahne z toho stereotypu. Kúpila som si krásne červené šaty, ktoré pristali k mojim dlhým svetlým vlasom, a topánky na vysokom podpätku. Páni, cítila som sa ako nejaká femme fatale!

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Pravdivý príbeh: Menopauza moje telo zmenila, reakcia manžela ma prekvapila

Slávnosť prebiehala tak, ako sa patrí. Hostia sa zabávali, prišlo aj na spev a tanec. Manžel však nemal čas venovať sa mi, ako organizátor musel odbiehať k hosťom a plniť si povinnosti hostiteľa. Veľkú časť podujatia som tak sedela pri stole sama. Práve som zdvíhala k perám pohár s vínom, keď mi padol pohľad na susedný stôl. Sedel pri ňom sympatický muž v dobre padnúcom obleku a pozoroval ma. Keď sa nám pohľady stretli, usmial sa, vstal a podišiel ku mne so slovami: „Smiem prosiť?“

V ten večer som s ním tancovala niekoľkokrát. Venoval sa mi, bol ku mne pozorný a milý. Cítila som sa ako už dávno nie. Nebolo v tom však nič hriešne, práve naopak. Všetko plynulo prirodzene a mala som pocit, akoby sme sa poznali odjakživa. Stále sme sa mali o čom rozprávať, a keď sa vrátil manžel, takmer som ho ani nezaregistrovala. Najskôr som sa cítila previnilo, že sedím pri stole s cudzím mužom, no manžel zareagoval pohotovo a Viktorovi poďakoval, že sa ma tak ujal.

Keď sme sa nadránom lúčili, s Viktorom sme si vymenili telefónne čísla. Pripadala som si ako školáčka, tuším som sa aj červenala. Netrpezlivo som čakala, kým mi zavolá, a urobil tak hneď na druhý deň. Odvtedy sme si telefonovali aj písali. Boli to krásne správy plné záujmu o toho druhého – milé, úprimné, nežné. Viktor bol rozvedený, no nechcel ma do ničoho tlačiť. Čím viac sme však boli v kontakte, tým mi bol bližší.

Keď o necelé tri mesiace prišiel do nášho mesta na služobnú cestu, stretli sme sa. Čakal ma pred kaviarňou a len čo som k nemu podišla, silno a vášnivo ma objal. Chcelo sa mi v tej chvíli plakať aj smiať zároveň. Cítila som, že prežívam niečo, na čo som už hádam ani nemala právo. Dlho sme v tom podniku sedeli a potom sa ešte dlhšie prechádzali po meste.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Citáty o svadbe, ktoré vo vás vyvolajú emócie: Ako videli tento zväzok Mark Twain, Marilyn Monroe alebo Shakespeare?

Neexistovala téma, o ktorej by sa s ním nedalo rozprávať. Cítila som medzi nami silné prepojenie a keď povedal, že má zaplatenú noc v hoteli, išla som s ním. Mala som pre seba ešte dve hodinky – dve hodinky, za ktoré sa dalo stihnúť čokoľvek. No my sme si len sadli na posteľ, bozkávali sa, objímali a rozprávali.

Keď som z hotela odchádzala, povedal, aby som sa rozhodla. Že mi dá toľko času, koľko budem potrebovať. Ja som však už v tej chvíli vedela, že čas nepotrebujem. Cítila som zodpovednosť za svoju rodinu, za dlhoročný vzťah s mojim mužom, ktorý sa ničím neprevinil. A tak som o niekoľko hodín neskôr Viktorovi poslala kratučkú správu s tromi slovami: „Nejde to, prepáč.“ Či mi odpustil? Dúfam, že áno.

Sú to dva roky a ja som sa s ním odvtedy nestretla. Uprednostnila som rodinu pred novou láskou – tak, ako Meryl Streep v Madisonských mostoch, pretože svedomie by mi nedovolilo zradiť všetko, čo mi bolo blízke. Zároveň som však znovu pocítila čosi, čo sa nedá popísať, iba prežiť. Som za to vďačná, veď niekto tie motýle v bruchu nezažije za celý život, a ja som mala to šťastie hneď dvakrát.


Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame